|
Dudince pozostávajú z troch častí: Staré Dudince, Nové Dudince a Merovce. ''Staré Dudince'' sú pôvodná obec, ktorá sa nachádza na pravom brehu potoka Štiavnica v blízkosti hlavnej cesty. ''Nové Dudince'' vznikli zastavaním priestoru medzi potokom Štiavnica a železničnou traťou. ''Merovce'' sú časť mesta Dudince, ktorá sa nachádza za železničnou traťou. V obci sa nachádza aj [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícky]] [[kostol]] Panny Márie Kráľovnej pokoja z roku [[1994]] a evanjelický kostol a. v. z roku [[1996]].
== História ==
Prvá písomná zmienka o Dudinciach (Dyud) pochádza z roku 1284 (zeman Štefan, kráľovský posol). V listine z roku 1301 sa spomínajú dve od seba oddelené osady: Horné a Dolné Dudince. Terajší názov Dudiniec pochádza z roku 1773. V odbornej literatúre sa Dudince ako kúpele prvý raz spomínajú v roku 1777 v balneografii Liečivé pramene Rakúskej monarchie od profesora Johanna von Crantza, kde pomenoval minerálne vody teplými liečivými prameňmi Gyogy. Svoju pozornosť im v diele Historické a zemepisné poznatky o severnom Uhorsku z roku 1742 venoval aj Matej Bel. Liečivá sila dudinskej vody je známa od nepamäti. Historické skutočnosti, ale aj vyhĺbeniny a jamy v okolí pôvodných minerálnych vôd, nazývaných „Rímske kúpele“, ktoré počas rímskej expanzie vytesali Rimania do travertínu, svedčia o ich využívaní nielen tu žijúceho človeka. Dudinské minerálne pramene boli súčasťou majetku feudálnych zemepánov. V polovici minulého storočia patrili k majetkom kniežaťa Coburga, ktorý však ich výstavbe nevenoval pozornosť. V roku 1828 stálo v tejto miniatúrnej zemianskej dedinke len 19 chalúpok so 112 obyvateľmi. V súčasnosti tu žije okolo 1500 obyvateľov.
Kúpele Dudince sú významnou archeologickou lokalitou, kde rôzne nálezy od neolitu, cez mladšiu dobu kamennú, slovanské a veľkomoravské obdobie z 9. až 11. storočia svedčia o ich trvalom a historickom osídlení.
Dudince sa často spomínajú aj v súvislosti s tzv. rímskymi kúpeľami, ktorých názov sa odvodzuje od nálezov rímskej keramiky a mincí z obdobia cisára Nera a cisára Antónia Pia v okolí Dudiniec.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1284, kde sa kúpele Dudince prvýkrát spomínajú ako „Dyud“. Ich pomenovanie poukazuje na to, že bolo asi odvodené od mena „Duda“, čo bol pravdepodobne majiteľ majetkov v ich okolí.
Hoci účinky dudinskej liečivej minerálnej vody sú známe údajne už z čias pobytu Rimanov na našom území, z pohľadu rozvoja komplexnej kúpeľnej starostlivosti kúpele Dudince označujeme za „najmladšie kúpeľné mesto na Slovensku“. Zachovali sa aj údaje z roku 1301, v ktorých sa už opisuje využitie minerálnych vôd aj na hospodárske účely.
Napriek známym vlastnostiam dudinských vôd rozvoj kúpeľov v 19. storočí nenastal. Šľachtická rodina Koháryovcov tu v tomto storočí postavila prvé malé jednoduché budovy a bazén. Kúpele mali len lokálny význam a liečenie malo sezónny ambulantný charakter.
K zásadnému obratu v hodnotení Dudiniec a v názoroch na ich vybudovanie došlo až po druhej svetovej vojne. V rámci nových trendov československý štát pristúpil aj k usporiadaniu kúpeľníctva na Slovensku. K realizácii výstavby liečebných kúpeľov sa pristúpilo zodpovedne, na základe dokonalej znalosti možností a potrieb. Kúpele Dudince sa mali postaviť, ako sa hovorí „na zelenej lúke". V tom čase sa v Dudinciach nachádzal len malý jednoposchodový objekt, tzv. „Kúpeľný dom“ s kapacitou 22 postelí a malou balneoterapiou na prízemí.
Po veľmi dobrých hydrologických výsledkoch a výskumoch minerálnych prameňov sa v roku 1960 začalo s výstavbou liečebného domu Rubín, ktorého prevádzka začala o šesť rokov neskôr, v roku 1966. Pamätníci ho môžu poznať ešte pod starým názvom Hont. Liečebný dom Rubín je stavebne napojený na balneoterapiu Krištáľ a spojovacia chodba ho spája aj s neskoršie postaveným liečebným domom Smaragd (v prevádzke od roku 1978).
V roku 2002 – po odkúpení majoritného podielu akcií novým investorom – nastáva zásadný obrat v smerovaní spoločnosti. Liečebné domy Smaragd a Rubín sa stávajú na domácom i zahraničnom trhu známe ako Kúpele Dudince, a.s. Výraznými investíciami, zlepšovaním kvality a sortimentu služieb, rekonštrukciou LD Rubín a rozsiahlymi aktivitami si získavajú priazeň čoraz náročnejšej klientely a postupne sa stávajú modernou oázou oddychu a pohody, ktorá má vo svojej ponuke vhodný typ pobytu pre všetkých kúpeľných hostí.
== Kúpele ==
Kúpele v Dudinciach liečia choroby srdcovo-cievneho systému a pohybového systému. Minerálna voda v kúpeľoch je hydrogenuhličitanovo-chloridová, sodno-vápenatá, uhličitá, sírna a mierne hypotonická. Ľudovo je nazývaná aj prdľavka. Jej teplota je 28 <sup>o</sup>C.<br />
Okrem terajších kúpeľov sú v Dudinciach aj historické kúpele, nazývané aj Rímske kúpele - pravdepodobnesú bazénikyto diery vytesané do travertína za účelom čerpania minerálnej vody. Pôvodne boli využívané ako rímske kúpeletravertínu, a teda sakde v nichminulosti kúpalobola aručne rehabilitovalonosená vojskovoda. Bazénov je asipribližne 2520, spodné bazénikyspodnú slúžili vojakom a horné slúžili podľa histórie veliteľom. Neskôr však slúžili ako močidlá na konope a v lete ako ľudové kúpele.
== Pozri aj ==
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy|priezvisko = Ing. Hašek|meno = Aleš|titul = Rodinný atlas sveta|vydavateľ = [[VKÚ, a. s.]]|miesto = Harmanec|rok = 2003|isbn = 80-8042-293-1|strany = 16, 17|jazyk = [[slovenčina]]}}
| 