Verzia z 14:59, 8. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 2 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q3563704) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:09, 15. máj 2013 upraviť vrátiť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 97 218 editací infobox, wl, formulácia Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{iný význam\|slovenskom literátovi\|lesnom inžinierovi\|Jozef Škultéty (lesný inžinier)}} {{Infobox Osobnosť \| \|Meno = Jozef Škultéty \| Rodné meno = \| Portrét = Jozef Škultéty.jpg \| Veľkosť obrázka = \| \|Popis = slovenský literárny historik a jazykovedec \| \|Dátum narodenia = [[25. november]] [[1853]] \| \|Miesto narodenia = [[Potok (okres Rimavská Sobota)\|Potok]] ~~\|Dátum úmrtia = {{duv\|1948\|1\|19\|1853\|11\|25}}~~ \|~~Miesto~~ Dátum úmrtia = ~~[[Martin (mesto)~~{{duv\|1948\|1\|19\|1853\|11\|~~Martin]]~~25}} \| Miesto úmrtia = [[Martin (mesto na Slovensku)\|Martin]] }}▼ \| Známy vďaka = \| Známa vďaka = \| Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] \| Profesia = [[právnik]] \| Podpis = \| Webstránka = \| Poznámky = \| Manžel = \| Manželka = \| Deti = \| Rodičia = \| Partner = \| Partnerka = \| Príbuzní = ▲ }} '''Jozef Škultéty''' (* [[25. november]] [[1853]], [[Potok (okres Rimavská Sobota)\|Potok]] – † [[19. január]] [[1948]], [[Martin (mesto)\|Martin]]) bol [[Slovensko\|slovenský]] literárny kritik, [[historik]], jazykovedec, publicista a prekladateľ. Pochovaný je na [[Národný cintorín\|Národnom cintoríne]] v [[Martin (mesto na Slovensku)\|Martine]]. Řádek 15 ⟶ 32: Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho ukončení zložil učiteľské skúšky v [[Kláštor pod Znievom\|Kláštore pod Znievom]] a stal sa učiteľom na ľudovej škole vo [[Vrútky\|Vrútkach]]. V štúdiách pokračoval v [[Budapešť\|Budapešti]] a stal sa budapeštianskym dopisovateľom [[Národnie noviny\|Národných novín]]. Potom pracoval na školskom inšpektoráte v [[Rimavská Sobota\|Rimavskej Sobote]], kde pomáhal pri zostavovaní školských učebníc. V roku 1879 odišiel do Martina a stal sa úradníkom novozaloženej českej banky Slávia. Spočiatku spoločne s [[Svetozár Hurban-Vajanský\|Vajanským]], neskôr sám redigoval obnovené [[Slovenské pohľady (1881)\|Slovenské pohľady]] (v rokoch [[1881]] – [[1919]]). Neskôr bol aj ich vydavateľom. Súčasne bol aj redaktorom Národných novín. Redigoval Slovenskú knižnicu, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Letopis [[Matica Slovenská\|Matice slovenskej]] a Zborník Matice slovenskej. Za priestupky a politické postoje bol šesťkrát odsúdený. V rokoch [[1938]]-1948 bol aj predsedom [[Muzeálna slovenská spoločnosť\|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]]. Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, pre maďarskú verejnosť vydal stručné ''Dejiny slovenskej literatúry''. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života (''Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch''). Prekladal z [[ruská literatúra\|ruskej literatúry]]. == Vzťah k Masarykovi a Hlasistom == Pre Škultétyho bol charakteristický opatrný prístup k predstaviteľom československej orientácie. Nezúčastnil sa na veľkej Československej národopisnej výstavy v [[Praha\|Prahe]] v r.roku 1895, kde bolo zo Slovenska 115 účastníkov, do Prahy zavítal až na oslavy storočnice narodenia [[František Palacký\|Františka Palackého]] v r.roku 1898. V r.roku 1887 v Martine pod hlavičkou [[Živena (spolok)\|Živeny]] zorganizovali výstavu slovenských výšiviek, medzi hosťami zo zahraničia bol aj [[Tomáš Garrigue Masaryk\|T. G. Masaryk]], s ktorým sa stretli Škultéty aj Vajanský. Masaryk sa potom na Slovensko (do [[Bystrička (okres Martin)\|Bystričky]]) vracal každé leto a redakciu Národných Novín pravidelne navštevoval. Popri zhode v odmietaní Riegrovej pro-uhorskej politiky ostávali rozpory ohľadom Vajanského orientácie na [[Rusko]], ktoré kulminovali Vajanského článkom v Národných Novinách o Masarykových postojoch: :''"...tento pán popísal ľahtikárskym priamo židovsko feuilletonistickým spôsobom nielen neumné, ale žiaľ, i nesvedomité triviálnosti o rusko-poľskej otázke"''. Masaryk Martin a Škultétyho s Vajanským naďalej navštevoval, hoci ich názory sa nezblížili. Svoju motiváciu v liste Kramářovi v r. 1889 vysvetľoval: Řádek 30 ⟶ 47: == Prevrat v r. 1918 == Potom, ako V. Šrobár na ~~soc.~~sociálno ~~dem.~~demokratickej manifestácii v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918 prečítal svoju rezolúciu (tzv. [[Mikulášska rezolúcia\|Mikulášsku rezolúciu]]), sa túto spoločne s M. Hodžom a ďalšími účastníkmi budapeštianskeho stretnutia v záujme maximálneho propagandistického účinku snažili rozšíriť do čo najväčšieho počtu tlačových orgánov doma i v zahraničí. J. Škultéty v Národných novinách publikoval text rezolúcie 4. mája, zmenil však kľúčovú Šrobárovú formuláciu a miesto ''"uhorskej vetvy česko-slovenského kmeňa"'' uviedol ''"Slováci"'' s poznámkou pod čiarou, že toto pomenovanie je v texte rezolúcie ináč označené. Predseda SNS M. Dula, ktorý rukopis Šrobára Škultétsymu odovzdal, písal o tom v liste z 3. mája nasledovne: :''"...Dobre som tušil, že J. Šk. bude mať poznámky v otázke publikovania Mikulášskej rezolúcie. Pozastavil sa menovite na dva razy v nej prichodiacom pasuse, v ktorom je reč o "vetve českoslovesnkého kmeňa". On je zajedno tej mienky, že pre ne naša cenzúra pravdepodobne celú rezolúciu strajkne, a za druhé, že také označenie nás Slovákov sa s jeho náhľadom nezrovnáva, pokiaľ on je redaktorom NN ho nepripustí v časopise skrze neho redigovanom užívať."''<ref>List M. Dulu V. Makovickému z 3. mája 1918. Citované podľa: Marián Hronský, Mikuláška rezolúcia 1. mája 1918 (Veda Brat. 2008)s. 73</ref> Škultéty sa zúčastnil dopoludňajšej časti dôvernej porady SNS v ~~Turč.~~Turčianskom Sv. Martine 24. 05. 1918, ale aktívne sa nezapojil do rokovania. V zápisnici<ref>K.A.Medvecký, Slovenský prevrat zv. III (Spolok Sv. Vojtecha Trnava 1930) s. 348</ref> je zmienka o tom, ako predseda M. Dula žiada :''"...aby "Národným Novinám" bolo naložené, žeby redakcia rešpektovala uznesenie predsedníctva"'' a na inom mieste :''"...Národné Noviny, ako orgán strany sa vyzývajú, aby články predsedníctvom doposlané bez premeny uverejňovaly"''. Škultéty sa martinského deklaračného zhromaždenia 30. októbra 1918 ako "českého podniku" nezúčastnil. Jeho meno nefiguruje ani medzi 106 signatármi deklarácie a ani medzi členmi výkonného výboru Slovenskej národne rady, ktorej menoslov uverejnili Národné Noviny 7. novembra 1918. Až v definitívnej zostave Národnej rady, ktorú ~~kreovali~~vytvorili kooptovaním (a jej zoznam bol uverejnený až v r. 1930) sa Škultéty ocitol na 9. mieste za Turiec. V polovici novembra (12. novembra 1918 čsl. vojská obsadili Turč. Sv. Martin) víta Škultéty udalosti: :''"...Konečne, keď slovenskému národu začínalo byť najhoršie, z lona veľkých udalostí svetovej vojny vychodí československý národ ako jednotný, slobodný štátny celok"''. 15. novembra 1918 boli české vojská nútené odstúpiť do Ostravy. Minulé spory s Hodžom a Šrobárom spôsobili, že Škultéty nebol vymenovaný za člena slovenského klubu pražského parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia. Jeho rozsiahla erudícia v oblasti slovenskej histórie a slovensko-maďarských vzťahov však bola dôvodom, prečo bol dočasnou čsl. vládou požiadaný (spolu s [[Fedor Houdek\|F.Fedorom Houdkom]] a [[Igor Hrušovský\|I.Igorom Hrušovským]]), aby sa zúčastnil práce parížskej mierovej konferencie, na ktorú odcestoval 11. januára 1919 a na ktorej zotrval do 23. marca 1919. Od roku 1919 sa (spolu s J. Vlčkom) stal doživotným správcom [[Matica slovenská\|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1921]]-[[1923]] pôsobil ako pedagóg na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave\|Filozofickej fakulte UKUniverzity Komenského]] v Bratislave. Na [[Karlova univerzita\|Karlovej univerzite]] v Prahe mu bol udelený v roku 1921 titul Doktor honoris causa. == Vzťah k HSĽS == V r. 1937 Škultéty vstúpil do [[HSĽS]]. Na tzv. manifestácii slovenského národa 5. októbra 1938 v Žiline vystupujúc v [[Hlinkova garda\|gardistickej uniforme]] vyzýval poslancov HSĽS ''aby vytrvali na pevnom slovenskom stanovisku'', t. j. autonómii. Neskôr ., 1. augusta 1940, prijal funkciu podpredsedu štátnej rady (predseda Dr. [[Viktor Ravasz]], podpredseda Škultéty a spišský biskup [[Ján Vojtaššák\|Vojtaššák]]). == Vzťah k Vojtechovi Tukovi == Dobré vzťahy medzi Škultétym a [[Vojtech Tuka\|Vojtechom Tukom]] boli všeobecne známe. V r.roku 1929 sa v Tukovom procese sám prihlásil za svedka a svedčil v prospech obvineného Tuku. Potom, ako sa Tuka stal predsedom slovenskej vlády, vymenoval 12. 2. 1940 Škultétyho za člena Kultúrnej komisie pri predsedníctve vlády. == Pred národným súdom == Porážku vojnového slovenského štátu komentoval slovami: :''"...Škoda, že pre cudzie záujmy nemôžeme ísť ďalej"''. Řádek 98 ⟶ 115: == Referencie == {{referencie}} ~~<References/>~~ == Iné projekty == Řádek 105 ⟶ 122: {{DEFAULTSORT:Škultéty, Jozef}} [[Kategória:~~Narodenia~~Osobnosti vz ~~1853~~Potoka (okres Rimavská Sobota)]] ~~[[Kategória:Úmrtia v 1948]]~~ [[Kategória:Slovenskí literárni kritici]] [[Kategória:Slovenskí historici]]

Jozef Škultéty: Rozdiel medzi revíziami