Chazari: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:Q173282) |
d odkaz fix. |
||
Riadok 4:
Chazari boli pôvodne [[Kočovníci|kočovný]], neskôr polokočovný turkický národ nejasného pôvodu, ktorý obýval strednú Ázii. Postupne ako jeho príslušníci postupne bohatli z kontroly tranzitného obchodu medzi európskym severom a Orientom, stále viac prechádzali k usadlému spôsobu života. Ich najdôležitejším obchodným strediskom a zároveň panovníckou rezidenciou sa stala novo založená pevnosť [[Itil]] (poloha neznáma) v delte [[Volga|Volgy]].
Z konfesného a kultúrneho hľadiska boli obyvatelia ríše a predovšetkým vládnuce kruhy postupne ovplynené [[islam]]om, [[judaizmus|judaizmom]] aj gréckym [[Ortodoxia|ortodoxným]] kresťanstvom, čo súviselo s politickým dianím na danom území. Dobré vzťahy mali Chazari tradične s [[Byzantská ríša|Byzanciou]], ktorej vládnuce kruhy v nich videli možných spojencov proti spoločným nepriateľom. Už roku [[626]], kedy ešte kočovali pri Kaspickom mori, sa s nimi snažil nadviazať kontakt [[cisár]] [[Herakleios]] ([[610]]–[[641]]), pripravujúci sa vtedy na výpravu proti [[Perzská ríša|Perzii]]. O storočie neskôr, kedy bola Chazarská ríša podobne ako Byzancia nebezpečne ohrozená [[Arabi|arabskou]] expanziou, bolo dohodnuté spojenectvo, ktoré roku [[733]] spečatil sobáš byzantského následníka trónu [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína]] s chánovou dcérou menom [[Čiček]]. Chazari vstúpili do vojny s Arabmi po boku Byzantincov, nemali však úspech a dostali sa na dlhý čas do arabského vplyvu. Jeho dôsledkom bola okrem iného vynútená islamizácia zajatého chána aj chazarskej aristokracie.
Za vlády [[Abbásovci|abbásovského]] [[kalif]]a [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] ([[786]]–[[809]]) začali Chazari nový boj proti arabskej nadvláde. Veľa z nich konvertovalo na judaizmus, ktorý sa potom stal štátnym náboženstvom. Chazari boli jediným nehebrejským etnikom, ktoré hromadne prijalo židovské vyznanie.
| |||