'''Virológia''' (z [[latinčinaLatinčina|latinského]] ''virus'': jed a [[gréčtinaGréčtina|gréckeho]] ''logos'': učenie) je [[biológia|biologická]] veda. Predmetom jej skúmania sú [[nebunkový organizmus|nebunkové organizmy]] – [[vírus|vírusyvíry]], a subvirálne častice: [[virusoid]]y a [[viroid]]y. V. Zaoberá sa zaoberá ich štruktúrou, taxonómioutaxanomiou, chorobami, ktoré spôsobujú, a technológiami ich izolácie a využitia ich vo vede. Vedec zaoberajúci sa virológiou sa volá virológ. Virológia v mnohých oblastiach hraničí s ďalšími vedami ako: biochémia, molekulárna biológiabiologia, epidemiológia alebo imunológiaimunológie.
Hlavným odvetvím virológie je klasifikácia vírusov. Vírusy môžu byť klasifikované podľa napadnutej hosťovskej bunky: [[živočíšne vírusy]], [[rastlinnérastliné vírusy]], vírusy napádajúce huby a kvasinky ([[mykopatogénne vírusy]]) a tzv. [[bakteriofágy]], ktoré napádajú baktérie. Ďalším kritériom klasifikácie môže byť aj ich tvar vírusov. NajrozšírenejšímAle najrozšírenejším kritériom ich klasifikácie je však typ nukleovej kyseliny, ktorú využívajú na svoju replikáciu v hostiteľskej bunke: [[DNA vírusy]], [[RNA vírusy]] a [[vírusy so spätnou transkriptázou]] (napr.[[retovírusy]] a [[onkovírusy]]). Najnovšia správa Medzinárodnej komisie taxonómietaxanómie vírusov ([[ICTV]]) uviedla 5450 vírusov zoradených do 2000 druhov, 283 rodov, 73 čeľadí a 3 rádov.
Pravdepodobne hlavnou úlohoumotiváciou virológie je spoznať miestovírusy vírusova vich ekosystémochnezastupiteľné amiesto vírusyv ekosystémoch ako hlavnúaj príčinuhlavnou mnohýchpríčinou mnohych chorôb, napr. nádchynádcha, chrípkychrípka, besnotybesnota, žltačkyžltačka typu A, B,a C, červienkyčervienka (osýpokosýpky), kiahníkiahne alebo AIDS; a často sú vírusy aj jedným z hlavných pôvodcov rakoviny alebo leukémie.
Hlavnou obranou tela bunkových organizmov je ich [[imunita]]. V dnešnom svete sa využíva vakcinácia ako účinná metóda ochrany pred chorobami spôsobenýmispôsobujucími vírusmiprvokmi, používabaktériami [[vakcinácia]]a vírusmi.
