Rádioaktívny rozpad: Rozdiel medzi revíziami

 

[[Súbor:Logo iso radiation.svg|thumb|right|150px|Nový symbol [[IAEA]] a [[ISO]] z februára 2007, ktorý by sa mal používať ako doplnok k trojlístku na varovanie každého v blízkosti veľkého zdroja [[ionizujúce žiarenie|ionizujúceho žiarenia]].]]

'''Rádioaktívny rozpad''' je proces, pri ktorom nestabilné [[atóm]]y strácajú svoju energiu vyžarovaním [[rádioaktívne žiarenie|tzv. rádioaktívneho žiarenia]] (ktoré môže byť korpuskulárne alebo elektromagnetické). Prvky, ktoré podliehajú rádioaktívnemu rozpadu prirodzene (ich všetky izotopy podliehajú rádioaktívnemu rozpadu), sa nazývajú '''rádioaktívne prvky'''.

 

Výsledkom rozpadu je premena atómu jedného typu, nazývaného ''rodičovský nuklid'', na atóm iného typu, nazývaného aj ''detský nuklid''. Napríklad uhlík-14 (rodič) emituje žiarenie a premieňa sa na dusík-14 (dieťa). Tento proces je na atómovej úrovni [[náhodnosť|náhodný]] v tom zmysle, že nie je možné predpovedať, kedy sa '''určitý''' atóm rozpadne, ale v dostatočne veľkej vzorke podobných atómov vieme predpovedať priemernú dobu rozpadu.

 

Žiarenie, ktoré pri rádioaktívnom rozpade vzniká, sa vyskytuje v štyroch druhoch, ktoré označujeme ako α, β, γ a neutrónové žiarenie. Žiarenie α je prúd jadier hélia (α-častíc) a nesie kladný elektrický náboj. Žiarenie β je prúd záporne nabitých elektrónov. Niekedy sa rozlišuje β^- (elektróny) a β⁺ (kladne nabité [[pozitrón]]y). Žiarenie γ je elektromagnetické žiarenie vysokej frekvencie alebo prúd energetickych fotónov. Nemá elektrický náboj a preto nereaguje na elektrické pole. Neutrónové žiarenie je prúd neutrónov, rovnako bez náboja.

 

Rádioaktivita sa bežne rozdeľuje na

* prirodzenú