Juraj Jánošík: Rozdiel medzi revíziami

Dňa 16. marca 1713 bol Jánošík obvinený z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti [[Domaniža|Domaniže]], ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri [[Fačkov|Fačkove]]. K tej sa však ani po mučení nepriznal. Súdu nad Jánošíkom predsedal podžupan a zástupca [[Liptovská stolica|Liptovskej stolice]] Ladislav Okoličáni a zúčastnil sa na ňom aj zástupca [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolice]]. V prípade vraždy pri Fačkove Jánošík vypovedal, že na domanižského občana strieľali Turjak a Plavčík z Dunajova, ktorí už nežili. Jánošíkov obhajca Baltazár Palugyai odmietol prednesenú obžalobu, najmä obvinenie z [[Vražda|vraždy]]. Obhajca uviedol, že Jánošík od povstalcov prešiel k cisárskemu vojsku a tiež že ako najmladší člen skupiny nemohol zodpovedať za činy starších spoločníkov, ktorí ho nie vždy poslúchali. Uviedol, že nie je známy ani jeden prípad, kedy by Jánošík niekoho poranil. Dňa 17. marca [[1713]] podrobili Jánošíka najskôr ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu. Súd to zdôvodnil tým, že nič nepriznal a na veľa otázok neodpovedal. Po útrpnom mučení súd vyniesol najťažší rozsudok smrti a ešte v ten deň bol Jánošík popravený obesením na hák. Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713 urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v [[Čičmany|Čičmanoch]] so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane schované v [[Terchová|Terchovej]]. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil. <ref name="Dibala"></ref>