Společnost česko-slovanská (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Společnost česko-slovanská'''<ref>''Kronika Slovenska'' I, str. 412; Ďurica: ''Dejiny Slovenska a Slovákov'', 2003</ref> (iné názvy: '''Spoločnosť česko-slovanská'''<ref>Cambel et al.: ''Dejiny Slovenska'' II, 1987, str. 668; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" [čiže je tam slovo spolek namiesto spolok], takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" [namiesto společnost] za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie</ref>, '''Slovenská spoločnosť'''<ref>Cambel et al.: ''Dejiny Slovenska'' II, 1987, str. 668 "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"</ref>, '''Společnost řeči a literatury československé''' <ref>''Kronika Slovenska'' I, str. 412</ref>, '''Spoločnosť řeči a literatury československé''' <ref name=s>Spoločnosť česko-slovanská in: ''[[Encyklopédia slovenských spisovateľov]]'' 2, 1984</ref>, '''Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej''', '''Literárna jednota''' <ref name=s></ref>, '''Jednota mládeže''' <ref name=s></ref>, '''Spoločnosť/Společnost česko-slovenská''', '''Spoločnosť českoslovanská/československá''' <ref>Škvarna et al.: ''Lexikón slovenských dejín'', 1997</ref>, '''Česko-slovanská spoločnosť'''; slovo "slovanský" v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako "slovenský") bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.
Spolok v roku [[1829]] založili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], [[Daniel Lichard]] a [[Samuel Godra]]. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle [[romantizmus|romantických]] myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom [[Ľudovít Štúr]]. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody ([[Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského]]), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.
Riadok 7:
==Zdroje ==
{{referencie}}
*Škvarna et al.: ''[[Lexikón slovenských dejín]]'', 1997
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
| |||