Dionýz Štúr: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 2 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q905900) |
d wikilinky |
||
Riadok 18:
=== Odborná činnosť ===
V roku [[1846]] nastúpil do múzea Dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo. V roku [[1847]] získal na základe svojej predošlej vedeckej činnosti štipendium a začal študovať na [[Lesnícka a banícka akadémia (Banská Štiavnica)|Banskej akadémii]] v [[Banská Štiavnica|Štiavnici]]. V tomto období uverejnil svoju prvú vedeckú prácu o geológii okolia Bratislavy a [[Modra|Modry]].<ref name="Barica et al.">Barica, J., 2004: ''[[Malý
V roku [[1849]] bol založený [[Ríšsky geologický ústav vo Viedni|Ríšsky geologický ústav]], kde nastúpil v roku [[1850]]. Hlavnou úlohou ústavu bolo prehľadné geologické mapovanie celej monarchie, na čom sa takmer 20 rokov podieľal aj Dionýz Štúr. Neskôr obrátil svoju pozornosť hlavne na [[fytopaleontológia|fytopaleontológiu]], v rámci ktorej dosiahol vysokú odbornosť najmä ako systematik a morfológ. V roku 1877 sa stal Štúr zástupcom riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu<ref name="Barica et al."/>. Po ôsmich rokoch, v [[1885]] sa stal i jeho riaditeľom. Túto funkciu zastával až do roku [[1892]]. Publikoval okolo 300 vedeckých prác. Presadzoval teóriu o premenlivosti druhov, i pred vydaním [[O pôvode druhov|Darwinovho diela]]<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Viedol korešpondenciu s viacerými významnými vedcami svojej doby, ako bol [[Roderick Murchison|Murchison]], [[Charles Lyell|Lyell]], [[Charles Robert Darwin|Darwin]], či [[Jan Evangelista Purkyně|Purkyňe]] alebo [[Jan Křtitel Kašpar Palacký|Palacký]]<ref name="život a dielo"/>. Zaujímal sa o problémy Slovákov, bol signatárom [[Memorandum národa slovenského|Memoranda slovenského národa]], podieľal sa na zakladaní Matice Slovenskej i gymnázií<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Publikoval na Slovensku, odborné práce najmä vo Viedni. Písal aj pod pseudonymami Diviš Štúr a Škorpion.
Riadok 39:
V roku 1855 sa oženil s rakúskou Nemkou Cecíliou Artlovou, s ktorou však nemal žiadne deti<ref name="Štúrovci"/>.
Zomrel vo Viedni [[9. október|9. októbra]] [[1893]] po dlhšej srdcovej chorobe. Svoju písomnú pozostalosť poručil Národnému múzeu v Martine<ref name="Encyklopédia Slovenska">Vladár, J. a kolektív, 1981: ''
== Ocenenia ==
| |||