Žofia Bavorská (1805 – 1872): Rozdiel medzi revíziami

Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |

}}

 

== Mladosť ==

Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]] sa po smrti svojej prvej manželky [[Wilhelmina Augusta Hessensko-Darmstadtská|Wilheminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej]] v roku 1796 (z tohto zväzku vzišla o. i. dcéra [[Karolína Augusta Bavorská]], budúca štvrtá manželka cisára [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]]) druhý raz oženil s Karolínou Badenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a [[Mária Anna Bavorská (1805 – 1877)|Mária Anna]]. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra [[Ludovika Wilhelmina Bavorská|Ludovika Wilhelmina]] (matka neskoršej rakúskej cisárovnej [[Alžbeta Bavorská (Sissi)|Alžbety]]).

 

Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v chytrosti a inteligencii. Otcova výchova postupne prerastala v pedantstvo, čo na nej nechalo stopy i do budúcnosti. Zaujímala sa o politiku, hudbu, prírodné vedy a náboženstvo, ktorým bola priam posadnutá.

 

Za jej budúceho manžela jej bol vybraný syn cisára Františka II. arcivojvoda [[František Karol Habsburský|František Karol]]. Bol síce až druhým v poradí na následníctvo (po svojom staršom bratovi [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinandovi]]), no bratov zlý zdravotný stav ho nenechával v otázke nástupníctva bez šancí. Neoplýval fyzickou krásou ani nevynikal inteligenciou. Žofia bola naopak, príťažlivou a okúzľujúcou mladou ženou. No jej ambície, stať sa prípadnou cisárovnou zvíťazili u nej nad možnosťou vydať sa za pohľadného a inteligentného muža.

 

Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďalovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil so savojskou princeznou [[Mária Anna Savojská|Máriou Annou]]. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.

 

Do vývoja európskej politickej situácie i do jej osobného zasiahol rok [[1848]]. [[2. december|2. decembra]] sa novým rakúskym cisárom stal jej syn František Jozef (ako František Jozef I.). Prostoduchý a politicky slabý Ferdinand I. pod stále síliacim tlakom abdikoval a svojho manžela dokázala Žofia prehovoriť k vzdaniu sa trónu v synov prospech.

Samej sa tak definitívne rozplynul sen byť cisárovnou. No vedela, že ako matka cisára bude mať na dianie v krajine i na svojho syna väčší vplyv, než by bola mávala na manžela.

 

== Rodokmeň Žofie Bavorskej ==

{{Rodokmeň predkov

|1 = '''Žofia Bavorská'''

|2 = [[Maximilán Jozef I.]]

|4 = [[Fridrich Michael Falcký]]

|5 = [[Mária Františka Falcká]]

{{projekt|commons=Sophie Friederike, Prinzessin von Bayern}}

 

[[Kategória:Manželky arcivojvodu Rakúska]]