Christine de Pisan: Rozdiel medzi revíziami

Štastie a priaznivé pomery pre Christine netrvali dlho. Kráľ Karol v roku [[1380]] umrel a jej manžel Étienne sa ocitol bez stáleho príjmu a oficiálneho miesta. V roku [[1385]] umrel Christinin otec Pizzano. O desať rokov umrel aj jej manžel Étienn. Christine mala vtedy 26 rokov, keď sa ocitla sama s tromi deťmi. V tomto období čelila viacerým súdnym procesom kvôli nesplateným dlhom po zosnulom manželovi a trpela hmotnou biedou. Prijala preto miesto pisárky na kráľovskom dvore a začala skladať lyrické skladby určené pre literárnu verejnosť. Jej prvé básnické dielo '''''Kniha 100 balád''''' malo veľký literárny úspech. Hlavnou témou básní bol smútok za manželom, starosti a postavenie mladej vdovy a autorky v neprajnom prostredí pre ženy. Svojimi vydarenými literárnymi dielami si získala literárnu slávu a dosiahla ochranu mocných dvoranov, ako boli Jean de Berry a vojvoda Ľudovít I. Orléansky. Okrem poézie písala aj učené spisy filozofické, politické, právnické a dokonca vojenské.

AngažovalaChrisitne de Pisan sa počas svojho života angažovala za prirodzené práva žien a zapodporovala ich pôsobenie v literatúre, aale chránilaaj ich väčšiu úlohu na fungovaní a v zapájaní sa do života spoločnosti. Chránila ženy pred ideovými útokmi, ktoré boli časté najmä v literárnych prácach vtedajších voči ženám nepriateľsky naladených autorov. Tvorila ideovú a literárnu oponentku [[Jean de Meung|Jeanovi de Meung]] a jeho dielu ''[[Román o ruži]]'' (''Roman de la Rose''), ktoré je najznámejšienajznámejšieho a najkomentovanejšienajkomentovanejšieho dielo vdiela západnej EurópeEurópy v týchobdobí čiasstredoveku. Získala podporu a priateľstvo učencov [[Jean Charlier de Gerson|Jeana de Gerson]] a [[Eustache Deschamps|Eustachea Deschampsa]].