Obdobie Asuka: Rozdiel medzi revíziami

Japonsko vyšlo z obdobia Kofun, ako krajina, ktorá navonok pôsobila ako jednotný štátny celok, ale v skutočnosti bola zmietaná bojmi jednotlivých mocných rodov o nadvládu a vplyv v krajine. Autorita cisára v tomto období bola veľmi slabá a jeho pozícia krehká a skutočnú moc v krajine mali predstavitelia mocných rodov združených okolo cisárskeho dvora, ktorý bojovali o rozhodujúci vplv v krajine.

Jedným z najmocnejších rodov bol Saga, ktorý mal takú veľkú moc, že dokonca dosadzoval a odvolával niektorých cisárov. V priebehu 6. Storočia do Japonska preniká budhizmus a nadväzujú sa obchodné a diplomatické kontakty s Čínou a Kóreou, prostredníctvom ktorých preniká do Japonska aj čínske filozofické a politické myslenie predovšetkým Konfucianizmu. Základnou politickou myšlienkou konfucianizmu je idea, že hierarchicky usporiadaná spoločnosť, s presne vymedzenou deľbou moci, rozdelením vplyvu jednotlivca a s dominantným postavením panovníka vo všetkých sférach života krajiny, je najlepšou formou vlády. V druhej polovici 6. Storočia vznikol v Číne po chaotickom období vlád severných a južných dynastií v dynastia Suej, ktorá je čoskoro nahradená oveľa úspešnejšou a dlhšie trvajúcou dynastiou Tchang. V oboch prípadoch týchto krajín bola štátna moc koncentrovaná v rukách cisára a jeho dvorného aparátu. Japonsko, naproti tomu vystupovalo pri vtedajšom porovnaní s Čínou ako krajina bez silného centrálneho vedenia, zmysluplnej administratívnej štruktúry a barbarskými zvykmi. V priebehu 6. storočia sa vytvorila pri panovníckom dvore v krajine aktívna konfucianizmom ovplyvnená a reformne zmýšľajúca skupina šlachticov, ktorá chcela zreformovať fungovanie krajiny, podľa čínskeho vzoru. Snaha o reformu získala veľké povzbudenie po nástupe cisára Šótoku.

===Šótoku===

Nový panovník spolu s reformne zmýšľajúcou šľachtou plánoval vytvoriť novú koncepciu najvyššej štátnej autority, ktorej sa musel každý bezvýhradne podriadiť. Zosobnením tejto autority sa mal stať cisár. V tomto duchu boli formulované základné myšlienkové princípy štátu v podobe cisárskeho ediktu známeho ako '''Charta sedemnástich článkoch''' (Džúšíčidó Kempó), ktorého znenie sa nachádza aj v japonskej kronike '''Nihon šoki'''. Za autora dokumentu sa tradične považuje sám Šótoku, pravdepodobnejšie, ale je autorom spoločný kolektív cisárových najbližších spolupracovníkov.