Severná Ázia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 713 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Verzia používateľa 178.41.96.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od KLBot2)
Celú oblasť severnej Ázie tvorí časť jediného štátu – Ruska. Rusko je rozlohou Najväčší štát na Zemi, tri štvrtiny jeho územia ležia v Ázii, zvyšok v Európe. Rozľahlá severná Ázia zaberá takmer tretinu rozlohy celej Ázie, to znamená, že je až 267-krát väčšia ako Slovensko. Severnú Áziu zo severu obmýva Severný ľadový oceán a z východu Tichý oceán. Od Ameriky na východe ju oddeľuje pomerne úzky Beringov prieliv. Polostrov Kamčatka s množstvom sopiek oddeľuje od pevniny Ochotské more. Nachádza sa tu i najväčší ostrov severnej Ázie Sachalin. Južná hranica oblasti je zhodná s hranicami Ruska s KĽDR, s Čínou s Mongolskom a s Kazachstanom a je dlhá vyše 11 000 kilometrov. Na západe tvorí hranicu severnej Ázie východne úpätie pohoria Ural, ktoré tvorí predel medzi európskou a ázijskou častou Ruska.
[[Súbor:LocationNorthAsia.PNG|right|thumb|Severná Ázia]]
Príroda
 
Krajina severnej Ázie je veľmi rozmanitá. Sú tu rozľahlé pohoria, ktoré však nepatria k najvyšším na Zemi. Najznámejšie je pohorie Altaj. V okolí veľkých riek ležia rozsiahle nížiny pokryté močiarmi. Väčšina riek tečie z juhu na sever do Severného ľadového oceána. Pretože na viac ako pol roka zamŕzajú, ich využitie pre dopravu je obmedzené. Najväčšími riekami sú Ob a jeho prítok Irtyš, ďalej Jenisej a Lena. Do Tichého oceána tečie Amur. Z jazera Bajkal, ktoré je najhlbším na Zemi a zároveň najväčšou zásobárňou pitnej vody, vyteká rieka Angara. Severná Ázia patrí, s výnimkou polárnych oblastí, k najchladnejším na Zemi, ale iba v zime. V lete, ktoré netrvá dlho, je teplo, na juhu až horúco. Dlhé zimy a krátke letá spôsobujú, že väčšina krajiny má dlhodobo zamrznutú pôdu, to znamená, že ľad v nej sa neroztápa ani v lete, iba tesne pod povrchom. Preto sa na jej povrchu tvoria v lete tvoria močiare. Týmto zvláštnym podmienkam sa museli prispôsobiť aj stavitelia domov a ciest. Väčšina severnej Ázie je pokrytá prevažne ihličnatými lesmi – tajgou, v ktorej žije množstvo zveri, medveďov, vlkov, jeleňov a iných. Ďaleko na severe je pusté a chladné pásmo tundry. Časť lesov a riek, aj s ich živočíchmi, ničí bezohľadnou činnosťou človek.
'''Severná Ázia''' je región [[Ázia|Ázie]], ktorý ale nie je regiónom podľa [[:Obrázok:United Nations geographical subregions.png|kategorizácie OSN]] (podobne ako napr. [[Stredná Európa]]).
 
Obyvatelia
Zaraďuje sa sem ázijská časť [[Rusko|Ruska]] (najmä [[sibír]]ska oblasť) ale podľa niektorých definícií nie všetky časti Sibíru patria do severnej ázie a naopak. Často sa sem zaraďuje aj [[Mongolsko]].
Riedko osídlenú severnú Áziu si pod názvom Sibír (Spiaca zem) postupne pred zhruba 400 rokmi podmanilo Rusko. Rusi postupne zakladali osady a mestá, no dodnes ja táto krajina riedko osídlená, žije v nej len 7-krát viac obyvateľov ako na Slovensku. Z nich takmer tri štvrtiny žijú v mestách na juhu, najväčším je Novosibirsk. Najvýznamnejším prístavom na pobreží Tichého oceána je Vladivostok. Väčšinu obyvateľov tvoria Rusi, potomkovia pôvodných národov sú málo početní.
 
Hospodárstvo
{{Geografický výhonok}}
 
Severná Ázia je využívaná najmä ako zdroj mnohých nerastných surovín, od ropy a zemného plynu na západe, cez železnú rudu a uhlie v strednej časti, až po diamanty a zlato na východe. Obrovské vzdialenosti pomohla pred sto rokmi prekonať železničná Transsibírska magistrála, ktorá je najdlhšou na svete. Dnes je rozvinutá aj letecká doprava. Severná Ázia ja lákavá najmä svojimi prírodnými krásami, no hromadné návštevy turistov ju zatiaľ obchádzajú.
== Pozri aj ==
* [[Sibír]]
 
{{Regióny sveta}}
 
[[Kategória:Ázia]]
Anonymný používateľ