Verzia z 12:49, 23. apríl 2013 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací d Verzia používateľa 87.197.40.161 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:09, 1. august 2013 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 85: == Geologické pomery == Západné Tatry sú súčasťou systému [[pásmo jadrových pohorí\|jadrových pohorí]]. Centrálna časť geomorfologického podcelku patrí ku kryštaliniku [[Vnútorné Západné Karpaty\|Vnútorných Západných Karpát]] a je tvorená hercýnskymi [[granit]]mi a [[granodiorit]]mi a z obdobia vrchného [[devón]]u až spodného [[perm (geochronologická jednotka)\|permu]]. Južná časť územia (Liptovské Tatry) je budovaná [[pararula]]mi, [[svor (hornina)\|svormi]] a [[migmatit\|migmatizovanými]] [[rula]]mi s polohami [[amfibolit]]ov z obdobia [[proterozoikum\|proterozoika]] až staršieho [[paleozoikum\|paleozoika]] a tiež [[ortorula]]mi a [[migmatit]]mi rovnakého geologického veku. Územia v najzápadnejšej (Sivý vrch) a najsevernejšej časti (Osobitá a Červené vrchy), na styku s [[flyš]]ovým pásmom je geologicky veľmi pestré, objavuje sa tu mezozoikum [[Vnútorné Západné Karpaty\|Vnútorných Západných Karpát]] s polohami [[vápenec\|vápencov]], slienitých vápencov, [[slieňovec\|slieňovcov]], [[ílovec\|ílovcov]] a [[pieskovec\|pieskovcov]] spodnej až strednej [[Krieda (geochronologická jednotka)\|kriedy]], potom [[vápenec\|vápencov]], [[dolomit (hornina)\|dolomitov]]ov, lokálne aj [[Kryštalická bridlica\|bridlíc]] a [[pieskovec\|pieskovcov]] stredného až vrchného [[trias]]u. Kryštalinikum a mezozoikum najsevernejšej časti oddeľuje úzke pásmo budované vápnitými [[~~bridlica~~Bridlica (sediment)\|bridlicami]]mi, [[ílovec\|ílovcami]], [[pieskovec\|pieskovcami]] a [[kremenec (hornina)\|kremencami]] spodného [[trias]]u. == Geomorfológia == Riadok 98: Uvedené delenie nie je presné, lebo neberie do úvahy poľskú časť Západných Tatier. Hranica oddeľujúca Západné Tatry od [[Vysoké Tatry (pohorie)\|Vysokých Tatier]] prebieha dnom [[Kôprová dolina\|Kôprovej doliny]], odtiaľ cez Zadnú Tichú do [[Ľaliové sedlo\|Ľaliového sedla]]. Centrálna časť (Roháče a severné pásmo Liptovských Tatier) má typicky veľhornatinový reliéf, kým okrajové polohy prevažne hornatinový reliéf. Hlavný hrebeň pohoria prechádza po línii [[Babky (vrch v Západných Tatrách)\|Babky]] – [[Sivý vrch (Západné Tatry)\|Sivý vrch]] – [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)\|Brestová]] – [[Baníkov]] – [[Plačlivé]] – [[Volovec (vrch v Západných Tatrách)\|Volovec]] – [[Hrubý vrch (Vysoké Tatry)\|Hrubý vrch]] – [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)\|Bystrá]] – [[Poľská Tomanová]] – [[Temniak]] – [[Kasprov vrch]] a ďalej nadväzuje na hrebeň [[Vysoké Tatry\|Vysokých Tatier]]. Z hlavného hrebeňa vybiehajú na juh viaceré vedľajšie hrebene, z [[Baníkov]]a Kozie chrbty, z [[Plačlivé]]ho masív [[Baranec (vrch v Západných Tatrách)\|Baranca]], z [[Hrubý vrch (Vysoké Tatry)\|Hrubého vrchu]] masív [[Jakubina\|Jakubinej]], z [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)\|Bystrej]] masívy Nižnej Bystrej a Kotlovej a iné. [[Liptovské kopy]] na východe nenadväzujú na hlavný hrebeň a vytvárajú izolovaný masív. == Krasový reliéf == Riadok 112: [[Pachoľa]] ({{mnm\|2166.2}}), pyramídovitý vrch v tesnej blízkosti [[Baníkov]]a [[Hrubá kopa]] ({{mnm\|2166.0}}), pyramídovitý vrch v hlavnom hrebeni nad [[Roháčske plesá\|Roháčskymi plesami]] [[Blyšť]] ({{mnm\|2154.7}}),pyramídovitý skalnatý vrch veľmi blízko [[Bystrá\|Bystrej]] nad [[Bystré sedlo (Západné Tatry)\|Bystrým sedlom]] [[Tri kopy]] ({{mnm\|2136.3}}), výrazný a ľahko spoznateľný útvar v hlavnom hrebeni Západných Tatier [[Veľká Kamenistá]] ({{mnm\|2127.2}}), pyramídový vrch, ktorým končí hrebeň [[Grešovo]] Riadok 122: [[Kasprov vrch]] ({{mnm\|1984.9}}), mohutný hraničný vrch, na ktorý vedie lanovka z poľskej strany [[Poľská Tomanová]] ({{mnm\|1977.3}}), hôľnato-bralnatý turisticky nedostupný hraničný vrch [[Mládky]] ({{mnm\|1945.0}}), pri pohľade z [[Liptov (región)\|Liptova]]a pomerne výrazný hôľny vrch v JV rázsoche [[Baranec (vrch v Západných Tatrách)\|Baranca]] [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)\|Brestová]] ({{mnm\|1902.7}}), pomerne skalnatý vrchol. ktorým na západe začínajú Roháče [[Giewont]] ({{mnm\|1895}}), poľský mimoriadne populárny skalnatý vrch Riadok 131: '''Jednotlivé masívy oddeľujú viaceré sedlá, z nich najznámejšie sú:''' [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)\|Pálenica]] ({{mnm\|1570}}), široké sedlo v poraste kosodreviny, záver Bobroveckej doliny [[Parichvost (sedlo)\|Parichvost]] ({{mnm\|1870}}), úzke sedlo medzi [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)\|Brestovou]] a [[Salatín (Nízke Tatry)\|Salatínom]]om [[Baníkovské sedlo]] ({{mnm\|2045}}), významné vysoko položené sedlo medzi [[Baníkov]]om a [[Pachoľa\|Pachoľou]] [[Smutné sedlo]] ({{mnm\|1965}}), významné široké sedlo v hlavnom hrebeni skalnatého charakteru [[Žiarske sedlo]] ({{mnm\|1917.1}}), široké lúčnaté sedlo medzi [[Plačlivé\|Plačlivým]] a [[Smrek]]om [[Jamnícke sedlo]] ({{mnm\|1908}}), široké lúčnaté sedlo tvoriace záver [[Jamnícka dolina\|Jamníckej doliny]] [[Račkovo sedlo]] ({{mnm\|1958}}), široké lúčnaté sedlo medzi [[Končistá\|Končistou]] a [[Klin (Západné Tatry)\|Klinom]]om [[Gáborovo sedlo]] ({{mnm\|1890}}), široké bralnato-lúčnaté sedlo tvoriace záver [[Gáborova dolina\|Gáborovej doliny]] [[Bystré sedlo (Západné Tatry)\|Bystré sedlo]] ({{mnm\|1960}}), bralnato-lúčne sedlo v hlavnom hrebeni tesne pod [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)\|Bystrou]] [[Pyšné sedlo]] ({{mnm\|1791.6}}), široké lúčne sedlo tvoriace záver [[Kamenistá dolina (Západné Tatry)\|Kamenistej doliny]] [[Tomanovské sedlo]] ({{mnm\|1685.9}}), dnes už turisticky neprístupné hlboko zaklesnuté lúčne sedlo na štátnej hranici [[Ľaliové sedlo]] ({{mnm\|1951.8}}), lúčne sedlo v hlavnom hrebeni [[Červené vrchy\|Červených vrchov]]

Západné Tatry: Rozdiel medzi revíziami