Obdobie Asuka: Rozdiel medzi revíziami

Japonsko vyšlo z obdobia Kofun, ako krajina, ktorá navonok pôsobila ako jednotný štátny celok, ale v skutočnosti bola zmietaná bojmi jednotlivých mocných rodov o nadvládu a vplyv v krajine. Autorita cisára v tomto období bola veľmi slabá a jeho pozícia krehká a skutočnú moc v krajine mali predstavitelia mocných rodov združených okolo cisárskeho dvora, ktorý bojovali o rozhodujúci vplvvplyv v krajine.

Jedným z najmocnejších rodov bol Saga, ktorý mal takú veľkú moc, že dokonca dosadzoval a odvolával niektorých cisárov. V priebehu 6. Storočia do Japonska preniká budhizmus a nadväzujú sa obchodné a diplomatické kontakty s [[Čína|Čínou]] a [[Kórea|Kóreou]], prostredníctvom ktorých preniká do Japonska aj čínske filozofické a politické myslenie predovšetkým Konfucianizmukonfucianizmu. Základnou politickou myšlienkou konfucianizmu je idea, že hierarchicky usporiadaná spoločnosť, s presne vymedzenou deľbou moci, rozdelením vplyvu jednotlivca a s dominantným postavením panovníka vo všetkých sférach života krajiny, je najlepšou formou vlády. V druhej polovici 6. Storočia vznikol v Číne po chaotickom období vlád severných a južných dynastií v [[dynastia Suej]], ktorá je čoskoro nahradená oveľa úspešnejšou a dlhšie trvajúcou [[dynastia Tchang|dynastiou Tchang]]. V oboch prípadoch týchto krajín bola štátna moc koncentrovaná v rukách cisára a jeho dvorného aparátu. Japonsko, naproti tomu vystupovalo pri vtedajšom porovnaní s Čínou ako krajina bez silného centrálneho vedenia, zmysluplnej administratívnej štruktúry a barbarskými zvykmi. V priebehu 6. storočia sa vytvorila pri panovníckom dvore v krajine aktívna konfucianizmom ovplyvnená a reformne zmýšľajúca skupina šlachticovšľachticov, ktorá chcela zreformovať fungovanie krajiny, podľa čínskeho vzoru. Snaha o reformu získala veľké povzbudenie po nástupe cisára Šótoku.

Nový panovník spolu s podporou reformne zmýšľajúcej šľachty plánoval vytvoriť novú ideovú koncepciu najvyššej štátnej autority zosdobnenejzosobnenej v osobe cisára, ktorému sa musel každý bezvýhradne podriadiť. S týmto úmyslom boli sformulované základné myšlienkové princípy štátnej moci do podoby cisárskeho ediktu známeho ako '''Charta sedemnástich článkoch''' (Džúšíčidó Kempó), ktorého text je súčasťou aj japonskej kroniky '''Nihon šoki'''. Za autora Charty sa tradične považoval sám Šótoku, pravdepodobnejšie, ale je, že autorom textu bol spoločný kolektív cisárových najbližších spolupracovníkov.

Hlavnou ideovou inšpiráciou pre autorov '''Charty sedemnástich článkov''' bola filozofia Konfucianizmukonfucianizmu. Konfucianizmus vníma ľudskú spoločnosť, ako spoločnosť, v ktorej každý jeden člen plní určitú spoločenskú úlohu a v ktorej základným vzťahom medzi členmi spoločnosti je vzťah medzi nositeľom autority (nadriadeným) a človekom, ktorý sa musel danej autorite bezpodmienečne podriadiť (podriadeným), ale pri mnohotvárnosti každodenných spoločenských vzťahov sa tento vzťah moci a poslušnosti aplikoval aj na vzťahy medzi otcom a synom, manželom a manželkou, starším a mladším členmi spoločenstva atď.

Ďalším cisárskym nariadením obsiahnutom v reforme Taika sa zrušilo súkromné vlastníctvo pôdy a všetka pôda v krajine prešla do osobného vlastníctva panovníka, bývalým vlastníkom pôdy boli pridelené léna, ktoré mali ponovompo novom právo užívať, ale nie vlastniť. Trvalo však až vyše 50 rokov kým sa systém absolútneho vlastníctva pôdy cisárom ujal a všetka pôda prešla do osobného vlastníctva panovníka, predovšetkým vo vzdialených provinciách sa to presadzovalo pomaly.

Za cisára Temmu bola transformácia Japonska na moderný štát dokočenádokončená. Celé storočie trvajúci zápas o novú podobu štátu dospel k úspešnému záveru. V tomto období boli všetky predchádzajúce vládne nariadenia a články zhrnuté do ucelenej podoby v '''kódexe Taiho (Taihó Ricurjó)''' zostavenom roku 701 na príkaz cisára Mommua.