Rudolf II. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie |
d →Praha ako cisárske sídlo: gramatika |
||
Riadok 34:
== Praha ako cisárske sídlo ==
V roku [[1583]] sa Rudolf rozhodol pre Prahu ako pre svoje stále sídlo.<ref>Janáček (1987). Str. 182-205.</ref> Učinil tak radikálne opatrenie, ktoré sa vymykalo dovtedajšej tradícii. Jeho predchodcovia na cisárskom tróne využívali Prahu iba sporadicky pri vybavovaní štátnických záležitostí. O presune sídla uvažoval už cisár Maximilián II., ktorý v Prahe často pobýval. Konečné rozhodnutie však urobil jeho syn Rudolf.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Veber | meno = Václav | odkaz na autora = Václav Veber | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Rakouska | vydanie = 1. doplnené a aktualizované | miesto = Praha | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | rok = 2009 | strany=243-244 | isbn = 978-80-7106-239-4}}</ref> Rudolf sa rozhodol inak a Prahu povýšil na sídelné mesto, čím súčasne splnil sľub daný zemskému snemu pred svojou korunováciou. Prahu pozdvihol na významné centrum politiky, kultúry a vzdelanosti.
Na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] bolo preto potrebné vybudovať tak [[rezidencia|rezidenciu]], ktorá by zabezpečovala osobné pohodlie panovníka a umožňovala chod kráľovského dvora, ako aj zodpovedajúce technické zázemie pre centrálne dvorské úrady, ktoré sa sem presťahovali spolu s cisárom. V obmedzenom priestore bolo nutné počítať aj s bytovými priestormi pre tých dvoranov, ktorých musel mať panovník stále poruke. Súčasne sa pri prestavbe Pražského hradu myslelo i na umiestnenie bohatých umeleckých a vedeckých panovníkových zbierok. Na tento účel bolo vybudované severné krídlo hradného paláca s dnešnou [[Španielska sála|Španielskou sálou]]. Mená staviteľov a iných umelcov, ktorí sa na prestavbe hradu podieľali, poznáme z hojne dochovanej úradnej korešpondencie a účtov. Pre cisára pracovali najmä severotalianski [[architekt]]i G. Gargiolli, neskôr O. Fontana a G. M. Filippi.
| |||