|
|Miesto úmrtia = [[Banská Bystrica]]
}}
'''Anton Halko''' (* [[14. jún]] [[1952]], [[Rajec]] – † [[16. máj]] [[2010]], [[Banská Bystrica]]) bol slovenský [[politický väzeň]]. Za zbehnutie zo základnej vojenskej služby ho ako 19 -ročného odsúdili k 14 -tim rokom aväzenia. počasPočas väzenieväzby ešte navyšebol za pokus o odoslanie listu do Vatikánu[[Vatikán]]u odsúdený k ďalšiemu 4 a pol ročnému trestu. Vo väzení vV [[Leopoldovská väznica| LeopoldoveLeopoldovskej väznici]] prežilnakoniec strávil 17 a pol roka života. Ani v čase najbrutálnejšíchnajhorších represií 50- týchtych rokov , nebol nikto bez prerušenia vo väzení 17 a pol roka, pretože vysoké tresty pre politických väzňov skrátila [[amnestia ]] prezidenta [[Antonín Zápotocký| Antonína Zápotockého]]. Na Antona Halka sa však nevzťahovala žiadna amnestia. Amnestia [[Václav Havel|Václava Havla]], na základe ktorej bolo prepustených 24 000 odsúdených, paradoxne len skracovala o 24 mesiacov tresty odsúdeným podľa Hlavy I. za tzv. politicky motivované protištátne trestné činy len skracovala o 24 mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu ▼
'''Anton Halko''' (* [[14. jún]] [[1952]], [[Rajec]] – † [[16. máj]] [[2010]], [[Banská Bystrica]]) bol slovenský [[politický väzeň]].
▲Za zbehnutie zo základnej vojenskej služby ho ako 19 ročného odsúdili k 14 rokom a počas väzenie ešte navyše za pokus o odoslanie listu do Vatikánu k ďalšiemu 4 a pol ročnému trestu. Vo väzení v [[Leopoldovská väznica|Leopoldove]] prežil 17 a pol roka života. Ani v čase najbrutálnejších represií 50-tých rokov, nebol nikto bez prerušenia vo väzení 17 a pol roka, pretože vysoké tresty pre politických väzňov skrátila amnestia prezidenta [[Antonín Zápotocký|Zápotockého]]. Na Antona Halka sa však nevzťahovala žiadna amnestia. Amnestia [[Václav Havel|Václava Havla]], na základe ktorej bolo prepustených 24 000 odsúdených, paradoxne len skracovala o 24 mesiacov tresty odsúdeným podľa Hlavy I. za tzv. politicky motivované protištátne trestné činy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
}}</ref>
Vyučil sa za frézara, ano zaujímala ho aj politika, dejiny a umenie. Jeho snom bolo emigrovať[[emigrácia]] do Ameriky[[USA]], ktorú poznal len z vysielania [[Hlas Ameriky|Hlasu Ameriky]] čia Vatikánskeho rozhlasu. V roku 1972 narukoval na [[základná vojenská služba|základnú vojenskú službu]], a rozhodolkde sa rozhodol utiecť na západ z posádky, umiestnenej blízko západných hraníc. Jeho útek sa však nepodaril. Podľa trestného zákona mu ako obyčajnému vojakovi základnej vojenskej služby za zbehnutie a pokus o prekročenie hraníc hrozili ako prvotrestanému dva–tri roky trestuväzenia. Režim však v tom čase potreboval, v rámci tzv. generálnej prevencie, podľa vzoru stalinského prokurátora [http://cs.wikipedia.org/wiki/Andrej_Vy%C5%A1inskij[Andrej Višinský|Andreja Višinského]], exemplárny odstrašujúci príklad, ktorý by zastavil pokusy vojakov o útek na Západ začiatkom 70-tych rokov. Vo vyšetrovacej väzbe mu nasadili do cely konfidenta[[konfident]]a, ktorému sa zdôveril, že sa chcel najprv dostať do Vatikánu, kde pôsobil jeho vzdialený príbuzný z [[Rajec|Rajca]], [[salezián]] Andrej Paulíni, ktorý pomohol emigrovať do USA niekoľkým Rajčanom. Iniciatívny komunistický prisluhovač-vojenskýVojenský prokurátor využil pri obžalobe tvrdenia tohto konfidenta, podľa ktorých sa chcel zapojiť do [[Špionáž|špionážnejšpionáž]]nej činnosti proti štátu a vstúpiť do americkej armády, ktorá v tom čase bojovala proti komunizmu vo Vietname[[Vietnam]]e, za čo pre neho žiadal [[trest smrti]]. Obvinili ho zo špionáže a Vyšší vojenský súd v Příbrami[[Příbram]]i ho odsúdil na štrnásť rokov, pričomhoci neovládal ani cudzí jazyk a nemohol ako obyčajný vojak disponovať žiadnymi strategickými informáciami. V roku 1977 sa československá vláda zaviazala rešpektovať ľudské práva a základné slobody podľa [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Helsinskej konferenciikonferencie o európskej bezpečnosti a spolupráci]]. V súvislosti s tým, tajne napísal list, v ktorom sa sťažoval na perzekúciu politických väzňov v Leopoldove[[Leopoldov]]e. Správu chcel doručiť saleziánovi Paulínimu do Vatikánu, aby s ňou prostredníctvom vatikánskeho rozhlasu oboznámil verejnosť. Tento list však nasadený konfident odovzdal vnútornej ochrane väznice. Za poškodzovanie záujmov republiky v zahraničí mu súd pridal mu štyri a pol roka trestu navyše.
Na slobodu sa dostal 8. decembra 1989 a v roku 1990 bol rehabilitovaný. Po návrate do Rajca sa zamestnal ako prevádzkový zámočník. Po dvoch rokoch pri hromadnom prepúšťaní prišiel o prácu. Splnil si sen a niekoľkokrát vycestoval do Ameriky. Po sprísnení emigračných zákonov v 1997 sa ocitol v záchytnom stredisku pre imigrantov. Po pol roku vybavovanievybavovania povolenia k vstupu na územie USA rezignoval a požiadal o repatriáciu na Slovensko. V roku 1998 sa zoznámil s učiteľkou Helenou, s ktorou sa oženil. Následky ťažkého väzenia sa podpísali pod jeho zdravotný stav až sa postupne dostal do invalidného dôchodku. Svoj príbeh opísal v knihe „Cesta za slobodou“, ktorú má v roku 2013 vydať vďaka finančnej podpore sponzorov, Svetové združenie bývalých čsl.politických väzňov.
== Publikačná činnosť ==
| 