Obdobie Nara: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
formulácia
d preklepy
Riadok 24:
V období Nara získali budhistické kláštory, prostredníctvom pozemkových darov od cisára a dvorných šľachticov, do svojho osobného vlastníctva obrovské majetky. Zbožný cisár Šómu vydal v roku 741 nariadenie, podľa ktorého mal byť v každej provincii krajiny zriadený aspoň jeden kláštor.
 
V súvislosti s nárastom bohatstva kláštorov narastala aj ich politická a hospodárska moc a negatívne sa prejavila ich tendencia zasahovať do politického diania v krajine. Vysoký budhistický klérus využil vojenské neúspechy kancelára Nakamara Fudžiwaru a dosiahol jeho odvolanie z funkcie a dokonca aj zvolenie nového cisára. Na trón nastúpila cisárovnacisárovná Kóken, ktorá prijala meno Šótoku. Zbožná cisárovnacisárovná podľahla vplyvu budhistického mnícha Dókjóa, ktorý postupne strhol moc v krajine do svojich rúk.
Cisárovná mu udelila titul hóó (patriarcha). Dókjó sa nakoniec pokúsil prostredníctvom veštby, navodiť zdanie, že je povolaný, aby nastúpil na cisársky trón, čo vyvolalo pobúrenie šľachty. Dókjó bol nakoniec vyhnaný a nová vláda v snahe skoncovať s minulosťou a odpútať sa od vplyvu budhistického kléru opustila mesto Nara a preložila sídlo ríše do mesta Heian (Kjóto). Začala sa nová etapa japonských dejín, [[obdobie Heian]].
[[Súbor:AinuBearSacrificeCirca1870.jpg|náhľad|right|Ľud Emiši na neskoršom výtvarnom zobrazení z 19. storočia, na obrazku je zobrazenie ceremónie obety medveďa, ako súčasť hlbšieho náboženského rituálu ľudu Emiši]]