Ludvík Svoboda (prezident): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (→‎Odkazy: typografia)
[[Súbor:83053 9416 Smrkovsky a Svoboda 68.jpg|thumb|right|Ludvík Svoboda s inou významnou postavou [[Pražská jar|Pražskej jari]], [[Josef Smrkovský|Josefom Smrkovským]].]]
 
'''Ludvík Svoboda''' ([[25. november|25. novembra]] [[1895]] [[Hroznatín]] - † [[20. september|20. septembra]] [[1979]] [[Praha]]) bol československý [[generál]] a politik. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] velil [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. československému armádnemu zboru]] na východnom fronte. Povojnový minister národnej obrany v rokoch 1945 až 1950. V rokoch [[1968]][[1975]] bol [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezidentom]] [[Československá socialistická republika|Československej socialistickej republiky]].
== Život ==
===Mladosť===
Narodil sa v Hroznatíne[[Hroznatín]]e, okres [[Velké Meziříčí]], na [[Českomoravská vrchovina|Českomoravskej vysočine]] v starej sedliackej rodine. Otec Jan Svoboda zomrel, keď mu bol jeden rok. Matka sa po druhýkrát vydala za Františka Nejedlého. Vyrastal so starším bratom a sestrou z prvého manželstva a troma súrodencami z druhého manželstva matky. Po absolvovaní meštianskej školy navštevoval Zemskú poľnohospodársku školu vo Veľkom Meziříčí, kde získal agronomické vzdelanie, ktoré si doplnil praxou vo vinárstve v [[Rakúsko|Rakúsku]]. V roku [[1914]] mu zomrel aj otčim. V roku 1915 boli obaja bratia Josef aj Ludvík odvedení do rakúsko-uhorskej armády. Ludvík ako domobranec k pešiemu pluku[[pluk]]u
č. 81. Staršia sestra Mária bola už vydatá. Matka s tromi mladšími súrodencami zostala na statku hospodáriť sama.<ref name="LScest1">{{Citácia knihy
| priezvisko = Svoboda
 
===Prvá svetová vojna===
V roku 1915 bol starší brat Jozef poslaný na [[Srbsko|srbský]] front, mladší Ludvík na [[Rusko|ruskú]] frontu. Ešte toho istého roku 18. 9. prešiel u Tarnopola do zajatia. V Rusku najskôr vstúpil do hasičského zboru mesta Kyjeva[[Kyjev]]a, kde absolvoval odborný výcvik. 5. augusta 1916 sa prihlásil do [[Česko-slovenské légie|československých légií]]. Bojoval pri Zborove, [[Bitka pri Bachmači|Bachmači]] a zúčastnil sa bojov o sibírsku magistrálu. V légiách bol menovaný poručíkom[[poručík]]om 6. 2. 1919, kapitánom[[kapitán]]om 16. 8. 1919 s platnosťou
od 1. 5. 1919. Kurz poddôstojníckej školy ukončil 26. 12. 1917. Kurz dôstojníckej školy absolvoval na jar 1919. Do vlasti sa vrátil s jedným z posledných lodných transportov cez [[Japonsko]], [[Tichý oceán]], [[Panamský prieplav]] a [[USA]]. V septembri 1920 sa v hodnosti kapitána vrátil s 3. plukom [[Ján Žižka|Jána Žižku]] z Trocnova do jeho posádky v Kroměříži.<ref>(Svoboda, 1996, str.113-122, 357-372)</ref><ref name=">{{Citácia knihy
| priezvisko = Svoboda
| meno = Ludvík
 
===Medzivojnové obdobie===
Po návrate z vojny okamžite demobilizoval a ujal sa rodného hospodárstva, pretože starší brat Jozef, hospodár, bol v rakúskej armáde odsúdený za neposlušnosť na trest „ Spangle“ (krutý trest, ktorý v rakúskej armáde prežíval z feudálnych čias. Zavesili ho na pálčivom slnku na niekoľko hodín za ruky spútané za chrbtom.) Brat to utrpenie nevydržal. Na následky prekrvenia mozgu a na úpal zomrel <ref>(Svoboda, 1996, str.117)</ref>). Bol pochovaný u srbského mesta Čačak v bratskej mohyle. V súvislosti s pokusom ex cisára Karla zmocniť sa v [[Maďarsko|Maďarsku]] trónu bol znovu, ako mnohí legionári, mobilizovaný. Vtedy bol získaný, aby zostal slúžiť v novo sa zakladajúcej armáde. Hospodárstvo odovzdal mladšiemu bratovi Františkovi Nejedlému a nastúpil u svojho materského 3. pluku Jána Žižku z Trocnova v Kroměříži. Tu sa tiež v roku 1923 oženil s Irenou Stratilovou z mlynárskej rodiny z neďalekých Cvrčovíc.<ref>(Svoboda, 1996)</ref><ref name="Kosatik">{{Citácia knihy
| priezvisko = Kosatík
| meno = Pavel
}}</ref>
 
V roku 1923 v hodnosti štábneho kapitána nastúpil službu na [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] u 36. pluku. Tam zotrval do roku 1931. Absolvoval množstvo kurzov na zvýšenie kvalifikácie: strelecký kurz v Miloviciach (1927), stáž u delostreleckého pluku č.12 v Užhorode[[Užhorod]]e (1928), stáž u leteckého pluku v [[Piešťany|Piešťanoch]] (1931). Naučil sa maďarsky a zložil skúšku z maďarského jazyka a literatúry na bratislavskej univerzite J.A. Komenského. Vzhľadom na nedostatok pedagógov - dôstojníkov znalých maďarčiny, bol poverený jej výučbou na Vojenskej akadémii v [[Hranice (okres Přerov)|Hraniciach]] v rokoch 1931-1934.
 
V roku 1934 bol povýšený na [[Podplukovník|podplukovníka]] a prevelený k svojmu 3. pluku Jána Žižku v Kroměříži. Prešiel celým radom veliteľských funkcií, bol veliteľom náhradného práporu inštrukčných kurzov záložných dôstojníkov. Ako veliteľ náhradného práporu bol v roku 1937 poverený prípravou mobilizácie. V roku 1938 odišiel s mobilizovaným práporom do pohraničia - Kounice u Brna. 15. marca 1939 musel odovzdať kasárne v Kroměříži rakúskemu plukovníkovi z [[Wehrmacht|nacistickej nemeckej armády]], ktorá okupovala Kroměříž.<ref>(Svoboda, 1996, str.189)</ref>
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.vuapraha.cz/Pages/DatabazeVHA/DetailLegionare.aspx?soldierId=105088| Ludvík Svoboda] v databázi čs. legionářů z 1. světové války (Vojenský historický archiv)
* [http://www.libri.cz/databaze/kdo20/search.php?zp=11&name=Svoboda+Ludv%EDk Ludvík Svoboda] v publikaci ''KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století''
* [http://www.ludviksvoboda.cz/ Stránky Společnosti Ludvíka Svobody]
3

úpravy