Kampanila (Benátky): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Geo → Súradnice, drobné |
d formulácia, preklepy |
||
Riadok 3:
'''Kampanila''' ([[Taliančina|tal.]] ''Campanile di San Marco'', [[Slovenčina|slov.]] ''Zvonica svätého Marka'') je veža so zvonicou v hlavnom meste [[Taliansko|talianskeho]] regiónu [[Benátsko]] [[Benátky (mesto)|Benátkach]], jedna z dominánt [[Piazza San Marco|Námestia svätého Marka]].
== História výstavby ==
So stavbou pôvodnej zvonice sa začalo ešte na začiatku 10. storočia (základy boli položené v roku 912).
[[Súbor:Campanile View IMG 4210.JPG|náhľad|vľavo|Výhľad z kampanily na [[Piazza San Marco|Námestie svätého Marku]] a na budovu [[Prokuratúra (Benátky)|Starej prokuratúry]] (vľavo) a [[Hodinová veža (Benátky)|Hodinovú vežu]]]]
▲So stavbou pôvodnej zvonice sa začalo ešte na začiatku 10. storočia (základy boli položené v roku 912) a jej dokončenia sa obyvatelia Benátok dočkali až o dvesto rokov neskôr za vlády dóžu Domenica Morosiniho. Od samého počiatku svojej existencie plnila rôzne funkcie: slúžila ako maják pre lodivodov plaviach sa v [[Benátska lagúna|lagúne]], jej zvony určovali čas ako aj oznamovali dôležité udalosti. V stredoveku slúžila aj ako pranier a väznica. Mala aj vojenské využitie - počas vojny Benátok proti [[Janovská republika|Janovskej republike]] boli na plošine pod vežou rozmiestňované delá.
Vežu budovali mnohé generácie staviteľov. V roku 1489 bola vážne poškodená zásahom blesku a v roku 1511 ju
▲[[Súbor:Campanile View IMG 4210.JPG|náhľad|vľavo|Výhľad z kampanily na [[Piazza San Marco|Námestie svätého Marku]] a na budovu [[Prokuratúra (Benátky)|Starej prokuratúry]] (vľavo) a [[Hodinová veža (Benátky)|Hodinovú vežu]]]]Pod vrchol veže so špicatou strechou pokrytou pozláteným plechom bola zvonica, v ktorej bolo zavesených päť zvonov. Každý mal svoje meno i svoju funkciu. Najväčší so zvonov ''Marangona'' s hmotnosťou 3625 kg oznamoval začiatok a koniec pracovného dňa ale tiež voľbu príp. smrť [[Dóža|dóžu]]. Ďalší zo zvonov ''Nona'' (2556 kg) zvonil poludnie, ''Maleficio ''ohlasoval popravy, ''Mezza terra'' (1366 kg) zvolával senátorov do [[Dóžov palác (Benátky)|Dóžovho paláca]] a ''Trottiera'' (1807 kg) zahajoval zasadanie Veľkej rady. Zvony tiež ohlasovali napr. príchod kupeckých lodí.
▲Vežu budovali mnohé generácie staviteľov. V roku 1489 bola vážne poškodená zásahom blesku a v roku 1511 ju zasa poškodilo zemetrasenie. Táto udalosť mala za následok, že mesto sa okamžite pustilo do spevňovacích prác, ktoré mali zabezpečiť pevnejšiu statiku stavby. Podľa plánov architekta Giorgia Spaventa a pod stavebným vedením Pietra Bona, dostala veža na začiatku 16. storočia (v roku 1514) svoju definitívnu podobu. Vtedy sa zmenilo aj zastrešenie; veža bola pôvodne pokrytá pozláteným plechom, ktorý však priťahoval blesky. Preto z rámci rekonštrukcie vežu zastrešili drevenou konštrukciou a pokryli farebnou kamennou krytinou. Na špicu umiestnili sochu [[Gabriel (anjel)|archanjela Gabriela]].
=== Zrútenie veže ===
Pôvodná stavba zvonice, ktorá napriek všetkému zdarne odolávala bleskom, zemetraseniam či požiarom, v roku 1902 doslúžila. Dňa 13. júla uvedeného roku sa v jej dolnej časti objavila takmer meter dlhá trhlina, ktorá sa počas dňa zväčšovala. Správa o poškodení veže sa okamžite rozchýrila po meste a na námestie prilákala množstvo ľudí. Pretože deštrukciu nebolo možné zastaviť, mestská rada dala námestie uzavrieť.
Napriek tomu, že mesto vyvinulo veľkú snahu na zistenie príčin deštrukcie stavby a na vyšetrenie vymenovalo aj komisiu, k jednoznačným záverom sa
▲Pôvodná stavba zvonice, ktorá napriek všetkému zdarne odolávala bleskom, zemetraseniam či požiarom, v roku 1902 doslúžila. Dňa 13. júla uvedeného roku sa v jej dolnej časti objavila takmer meter dlhá trhlina, ktorá sa počas dňa zväčšovala. Správa o poškodení veže sa okamžite rozchýrila po meste a na námestie prilákala množstvo ľudí. Pretože deštrukciu nebolo možné zastaviť, mestská rada dala námestie uzavrieť. Všetko skončilo v nasledujúci deň. 14. júla sa krátko pred desiatok hodinou v mračnách prachu zrútila.
▲Napriek tomu, že mesto vyvinulo veľkú snahu na zistenie príčin deštrukcie stavby a na vyšetrenie vymenovalo aj komisiu, k jednoznačným záverom sa neprišlo. Všetci sa uspokojili s konštatovaním, že veža, postavená na veľmi starých základoch (z roku 912) nevydržala neskoršie prístavby.
Mestská rada ešte v ten deň rozhodla, že zrútená veža bude nahradená novou stavbou v pôvodnej podobe a na pôvodnom mieste. Dokonca pri výstavbe novej veže bol použitý pôvodný materiál. Po dostavbe, ktorá trvala takmer desať rokov, bola veža o šesťsto ton ľahšia a do jej útrob pribudol výťah.
Pretože sa predpokladalo, že so stavbou pôvodnej veže sa začalo 25. apríla 912, bolo slávnostné zasvätenie novej kampanily stanovené na 25. apríl 1912, teda tisíc rokov neskôr. Na kampanilu bol umiestnený aj pôvodný zvon ''Marangona'', jediný, ktorý sa pri deštrukcii nepoškodil. Zvyšné štyri, ktoré zrútenie veže nevydržali, boli zhotovené na náklady
Od uvedeného roku benátska kampanila dotvára
== Loggetta ==
[[Súbor:Venice - Sansovino's Loggetta 01.jpg|náhľad|vľavo|Priečelie Loggetty]]
Stavba vznikla medzi rokmi 1537 - 1547 na mieste staršieho objektu, pravdepodobne zo 14. storočia, ktorý v tom čase obklopovali malé obchodíky a stánky.
Poschodová stavba je charakteristická priečelím s oblúkmi; priestor medzi nimi vypĺňajú neveľké [[nika|niky]]. Pôvodne bola skromnejšou stavbou; v roku 1663 bola k nej
Jacopo Sansovino je aj autorom sochárskej výzdoby priečelia Loggetty. V štyroch výklenkoch priečelia stoja bronzové sochy, ktoré predstavujú tri [[Antika|antické]] božstvá - [[Minerva|Minervu]], rímsku bohyňu vojny a múdrosti, [[Apolón]]a, boha slnka, [[Merkúr (boh)|Merkúra]], boha obchodu - a jednu alegorickú postavu personifikujúcu mier. Nad výklenkami pozdĺž celého priečelia prebieha reliéfny vplys s námetom života v meste a na územiach ovládaných Benátkami.
Řádek 38 ⟶ 37:
== Zaujímavosť ==
V roku 1609 predviedol na veži svoj objav - ďalekohľad - [[Galileo Galilei]]. Na vežu vystúpil v doprovode niekoľkých patricijov. Vynález po predvedení predčil všetky očakávania a veľmi prítomných členov mestskej honorácie zaujal.
{{Viaceré obrázky
Řádek 56 ⟶ 53:
== Iné projekty ==
{{Projekt}}
== Zdroje ==
* ''Benátky'', Edizioni Storti, Venezia, 1991
* M. Kaminski, ''Umění a architektura - Benátky'', Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-875-0
|