|
'''Skepticizmus''' môže byť:
Táto stránka opisuje význam slova „skepticizmus“ z vedeckého a praktického hladiska. Ak ste hľadali „filozofický skepticizmus“, čo je smer a tendencia vo filozofii, tak pozrite [[skepticizmus (filozofia)]].
*úplná, bezmedzná pochybovačnosť
*smer a tendencia vo filozofii, pozri [[skepticizmus (filozofia)]]
Skepticizmus je systém myslenia, kde základne nastavená pozícia jednotlivca je taká, že dané tvrdenie považuje za nesprávne, nepravdepodobné alebo len pravdepodobné (ale nie pravdivé), až kým sa nedokáže dôveryhodnosť procesov a informácií, ktoré boli použité pri výskume a boli zbavené predsudkov zo strany vedcov a ostatných účastníkov prieskumu.
Skeptický postoj k realite je teda v priamom rozpore so základným nastavením ľudskej mentality, kde neoficiálne dôkazy a očitý svedkovia sa považujú za dôveryhodnú formu dôkazov. Moderná veda považuje očitých svedkov za najnižšiu formu dôkazu. Oficiálne výskumy sú tie, ktoré sú publikované vo vedeckom časopise a tiež prešli procesom peer review (z angličtiny).
Ľudsky mozog používa skratky na spracovanie informácií a robí pritom rozhodovacie omyli, ako napríklad '''potvrdzujúci omyl''' (ak to potvrdzuje moje predošlé postavenie tak tomu verím), '''falošné spomienky''' a '''selektívna pamäť'''.
Kvôli týmto chybám v ľudskom myslení, skepticizmus je dôležitou súčasťou modernej vedy, kde štatistické údaje a nesprávne kontrolované vedecké experimenty môžu spôsobiť falošne výsledky.
Človek, ktorý praktizuje skepticizmus, sa nazýva skeptik. Skeptik zo základu neprijme informácie ako fakty do vtedy, až kým neboli overené s procesom vedeckej metódy. Týmto prístupom ku svetu, skeptici sú veľmi často lepšie vedecky informovaný ako väčšina obyvateľstva.
<nowiki> </nowiki>Skeptik používa nástroje skepticizmu na identifikovanie falošných tvrdení, ako napríklad kritické myslenie, znalosť logických klamov a znalosť chýb v ľudskom myslení.
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Skepticizmus}}
{{Rozlišovacia stránka}}
| 