Lorenzo Da Ponte: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fixing dead links |
wikilinky |
||
Riadok 5:
|Popis = taliansky básnik a libretista
|Dátum narodenia = [[10. marec]] [[1749]]
|Miesto narodenia = [[Vittorio Veneto]], [[Taliansko]]
|Dátum úmrtia = {{duv|1838|8|17|1749|3|10}}
|Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
}}
'''Lorenzo Da Ponte''', pôvodným menom '''Emanuele Conegliano''' (* [[10. marec]] [[1749]], [[Vittorio Veneto]], [[Taliansko]] – † [[17. august]] [[1838]], [[New York (mesto)|New York]]
== Život ==
Pôvodom [[Židia (etnikum)|Žid]], konvertoval k rímskokatolíckej cirkvi. Meno, pod ktorým je známy, patrí biskupovi, ktorý ho pokrstil. Zmenu viery zobral natoľko vážne, že vstúpil do seminára a bol vysvätený na kňaza. V roku [[1774]] sa stal profesorom klasickej literatúry v [[Treviso|Trevise]]. Bol však príliš nepokojný a za svoje názory, ktoré verejne hlásal, ho opakovane napomínali predstavitelia cirkevnej aj svetskej moci. Roku [[1776]] mal za [[Jean-Jacques Rousseau|rousseauovsku]] kritiku vtedajších spoločenských pomerov zakázanú výuku a v roku [[1779]] ho dokonca v neprítomnosti odsúdili na pätnásťročné vyhnanstvo.▼
Najprv odišiel do [[Drážďany|Drážďan]], ale roku [[1781]] sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]] a podarilo sa mu dosiahnuť najvyššie možné postavenie. Stal sa dvorným básnikom cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] po [[Pietro Metastasio|Pietrovi Metastasiovi]]. Nesmrteľným sa stal vďaka libretám, ktoré napísal pre [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] ([[Cosi fan tutte]], [[Figarova svadba]], [[Don Giovanni]]). V čase príprav premiéry Dona Giovanniho sa zdržiaval s Mozartom v [[Praha|Prahe]]. Okrem toho však napísal celý rad libriet aj pre [[Antonio Salieri|Antonia Salieriho]], [[Vicente Martín y Soler|Vicenta Martína y Solera]], [[Francesco Giuseppe Bianchi|F. G. Bianchiho]] a mnoho ďalších skladateľov ktorých mená už upadli do zabudnutia. Ovládal zrejme veľmi dobre viacero rečí, pretože písal s hlbokým citom pre jazyk v niekoľkých jazykoch: taliansky, latinsky, nemecky, francúzsky a anglicky.▼
▲Pôvodom [[Žid]], konvertoval k rímskokatolíckej cirkvi. Meno, pod ktorým je známy, patrí biskupovi, ktorý ho pokrstil. Zmenu viery zobral natoľko vážne, že vstúpil do seminára a bol vysvätený na kňaza. V roku [[1774]] sa stal profesorom klasickej literatúry v [[Treviso|Trevise]]. Bol však príliš nepokojný a za svoje názory, ktoré verejne hlásal, ho opakovane napomínali predstavitelia cirkevnej aj svetskej moci. Roku [[1776]] mal za [[Jean-Jacques Rousseau|rousseauovsku]] kritiku vtedajších spoločenských pomerov zakázanú výuku a v roku [[1779]] ho dokonca v neprítomnosti odsúdili na pätnásťročné vyhnanstvo.
▲Najprv odišiel do [[Drážďany|Drážďan]], ale roku [[1781]] sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]] a podarilo sa mu dosiahnuť najvyššie možné postavenie. Stal sa dvorným básnikom cisára [[Jozef II.|Jozefa II.]] po [[Pietro Metastasio|Pietrovi Metastasiovi]]. Nesmrteľným sa stal vďaka libretám, ktoré napísal pre [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] ([[Cosi fan tutte]], [[Figarova svadba]], [[Don Giovanni]]). V čase príprav premiéry Dona Giovanniho sa zdržiaval s Mozartom v [[Praha|Prahe]]. Okrem toho však napísal celý rad libriet aj pre [[Antonio Salieri|Antonia Salieriho]], [[Vicente Martín y Soler|Vicenta Martína y Solera]], [[Francesco Giuseppe Bianchi|F. G. Bianchiho]] a mnoho ďalších skladateľov ktorých mená už upadli do zabudnutia. Ovládal zrejme veľmi dobre viacero rečí, pretože písal s hlbokým citom pre jazyk v niekoľkých jazykoch: taliansky, latinsky, nemecky, francúzsky a anglicky.
Po smrti Jozefa II. ešte krátko pracoval pre jeho nástupcu [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda II.]] Z neznámych dôvodov ho však prepustili, odišiel do [[Londýn]]a, kde okrem toho, že pokračoval v dráhe libretistu v divadle King´s Theatre sa stal aj kníhkupcom, antikvárom a nakladateľom. Dostal sa do finančných problémov a pretože sa musel starať o početnú rodinu, hľadal možnosť lepšie honorovanej činnosti za morom.
V roku [[1804]] odišiel do [[New York (mesto)|New York]] s úmyslom pobudnúť tam len nejaký čas, ale do Európy sa už nikdy nevrátil. Pretĺkal sa všelijak. Jeden čas dokonca viedol obchod s potravinami vo [[Philadelphia|Philadelphii]] a súkromne vyučoval taliančinu. Nakoniec sa mu v roku [[1825]] podarilo získať miesto profesora talianskej literatúry na Columbia College (teraz Columbia University). Bol prvým univerzitným profesorom židovského pôvodu a zrejme aj prvým profesorom kňazom. V roku [[1828]], vo veku 79 rokov sa stal americkým občanom.
Snažil sa uviesť do Ameriky taliansku operu; aj jeho pričinením bola päťdesiat rokov pred založením vychýrenej [[
Zomrel [[17. august]]a [[1838]] v New Yorku. Pochovali ho na katolíckom cintoríne na [[Manhattan]]e blízko starej katedrály sv. Patrika. Cintorín neskôr zrušili a tak jeho pozostatky previezli na cintorín Calvary Cemetery v [[Queens]]e, bez toho, aby sa vedelo, o koho ide. Miesto jeho skutočného hrobu nie je známe.
Řádek 33 ⟶ 32:
* Il Demogorgone ovvero Il filosofo confuso (1786, [[Vincenzo Righini]])
* Il finto cieco (1786, [[Giuseppe Gazzaniga]])
* Le nozze di Figaro (1786, podľa [[Beaumarchais]]a, [[
* Una cosa rara ossia Bellezza ed onesta (1786, Vicente Martín y Soler)
* Gli equivoci (1786 Stephen Storace)
Řádek 65 ⟶ 64:
== Externé odkazy ==
* [http://www.radioservis-as.cz/archiv03/0503/05pub4.htm Biografia] {{ces icon}}
* [http://web.archive.org/20070316231118/www.geocities.com/vienna/studio/1541/osobnosti3.htm#ponte Biografia] {{ces icon}}
Řádek 71 ⟶ 69:
{{DEFAULTSORT:Ponte, Lorenzo da}}
[[Kategória:Talianski spisovatelia]]
[[Kategória:Libretisti|Ponte Lorenzo da]]
| |||