|
[[File:Ruzomberok Ludovit Fulla.jpg|thumb|Bronzová busta Ľudovíta Fullu od Františka Gibalu]]
'''Ľudovít Fulla''' (* [[27. február]] [[1902]], [[Ružomberok]] – † [[21. apríl]] [[1980]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]], grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Je považovaný za jedného zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Inšpirovala ho najmä slovenský folklór. Fullove [[tapiséria|tapisérie]], sú považované za základné diela tohoto umenia na Slovensku. Ako [[Ilustrátor|ilustrátor]] sa zapísal do povedomia výtvarným spracovaním ľudových rozprávok [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]].
== Životopis ==
Ľudovít Fulla sa narodil v roku [[1902]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] (1918-1921)<ref name="cv">{{Citácia knihy |meno=Dušan |priezvisko=Mikolaj |titul=Majstri štetca |rok=2002 |vydavateľ=Perfekt,a.s. |miesto=Bratislava |strany=66-67}}</ref>. Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu [[Gustáv Mallý|Gustáva Mallého]] v Bratislave (1921-1922). V roku [[1922]] odišiel študovať do [[Praha|Prahy]]. Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z [[Turčianske Teplice|Turčianskych Teplíc]] - [[Mikuláš Galanda|Mikulášom Galandom]]<ref name="sme" />. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca<ref name="sme">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=Olič|meno=Jiří| odkaz na autora = http://www.sme.sk| titul =Šťastný maliar Ľudovít Fulla| url = http://www.sme.sk/c/259536/stastny-maliar-ludovit-fulla.html | dátum vydania = 6.3.2002| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.12.2012 | vydavateľ = Petit Press, a. s. | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} </ref>.
Štúdium ukončil v roku [[1927]] a vrátil sa na Slovensko. Hneď po návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v [[Senica|Senici]] neskôr pokračoval v [[Malacky|Malackách]] (1927-1929)<ref name="cv" />.
V roku [[1928]]<ref name="cv" /> pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v [[Bratislava|Bratislave]]. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu v roku [[1938]]. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva ''Súkromné listy Fullu a Galandu'' (1930-1932)<ref name="sme" />. V roku [[1943]] sa Fulla presťahoval do [[Martin|Martina]], no v roku [[1949]] sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarných umení]] až do roku [[1952]]. V [[Žilina|Žiline]] si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu ([[1958]]). Po smrti prvej manželky sa v [[1962]] presťahoval ku svojím sestrám do Ružomberku. [[1969]] mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát [[Galéria Ľudovíta Fullu|Galériu Ľudovíta Fullu]]. Bola darom za umelcove celoživotné dielo a zároveň sa mala stať múzeom diel, ktoré maliar daroval štátu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov<ref name="cv" />. Ľudovít Fulla zomrel [[21. apríl]]a [[1980]] v Bratislave a pochovaný je v rodnom Ružomberku.
== Tvorba a výstavy ==
[[Súbor:Galéria Ľudovíta Fullu.jpg|náhľad|vpravo|[[Galéria Ľudovíta Fullu]], Ružomberok.]]
Po návrate z Prahy sa doma snažia spolu s [[Mikuláš Galanda|Mikulášom Galandom]] propagovať moderné maliarstvo.
Na začiatku tridsiatych rokov vystúpili spolu pred verejnosť s manifestom „Súkromné listy Fullu a Galandu“, v ktorých: ''„vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia.“''
Námety pre svoje obrazy našiel Ľudovít Fulla v jednoduchom vidieckom živote. Ľudové umenie, ale aj inšpirácia ikonami mala na umelcov rukopis najväčší vplyv. Charakteristické žiarivé farby či neochvejná snaha o čitateľnosť/zrozumiteľnosť je typická skoro pre celé Fullovo dielo. Neopomenuteľná je detská kresba, ku ktorej vzhliadali všetci maliari v tom období. Z umeleckých smerov ovplyvnil maliara predovšetkým [[Kubizmus]].
Ľudovít Fulla vystavoval v [[Bratislava|Bratislave]], [[Žilina|Žiline]], [[Varšava|Varšave]], [[Praha|Prahe]] a [[Košice|Košiciach]].
== Ocenenia ==
Roku [[1936]] bol Ľudovít Fulla odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v [[Miláno|Miláne]]. Nasledujúci rok získal Grand Prix za obraz ''Pieseň a práca'' na svetovej výstave v [[Paríž]]i. Tapiséria utkaná podľa spomínaného obrazu získala zlatú medailu na [[Expo]] [[1958]] v [[Brusel|Bruseli]]<ref name="sme" />. Titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|Národný umelec]], bol Fullovi udelený v roku [[1963]].
== Najznámejšie diela ==
*
Maľba
* Deti pri mori – olej na plátne, 1929
* Madona s anjelom – olej na plátne, 1929
* Rybári – olej na plátne, 1930
* Balóny – olej na plátne, 1930
* Požehnanie statku – olej na plátne, 1932
* Vyhnanie z raja - olej na plátne, 1932, Národní galerie Praha (inv.č. O3439)
* [[Pieseň a práca]] – olej na plátne, 1934 - 1935
* Madona s anjelmi – tempera a olej na plátne, 1946
* Slovenská svadba - olej na plátne, 1946
* Jánošík na bielom koni – olej na plátne, 1948
* Slovenská nevesta – olej na plátne, 1949
* Zuzana a starci – olej na plátne, 1960
Ilustrácia
* Popolvár – akvarel, 1952
* Zakliaty zámok – akvarel, 1952
* Braček jelenček – akvarel, 1952
* Hrdá panička – akvarel, 1952
Grafika
* Notre Dame v Paríži– drevorez, 1938
* Veterná Bratislava – kolorovaný linorez, 1957
* Vtáčia krajina – kolorovaný linoryt, 1961
Gobelín
* Pieseň a práca – vlnená tapiséria, 1957
*Triptych:
** Poľnohospodárstvo v minulosti - tapiséria, 1957
** Roľnícka svadba - tapiséria, 1957
** Poľnohospodárstvo dnes - tapiséria, 1957
* Dedinská svadba - tapiséria, 1959
== Referencie ==
| 