Charles Bukowski: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d commons:Category -> commonscat
d preklepy
Riadok 30:
}}
 
'''Henry Charles Bukowski''', rodený '''Heinrich Karl Bukowski''' (* [[16. august]] [[1920]], [[Andernach]] – † [[9. marec]] [[1994]], [[San Pedro (Los Angeles)|San Pedro]]) bol, [[Spojené štáty|americkýUSA]]) bol americký [[spisovateľ]]. Je známy aj pod prezývkami ako Hank, Buk. Vo svojich dielach vystupoval pod menom Henry Chinaski.
 
== Život ==
Narodil sa v [[Nemecko|nemeckom]] mestečku [[Andernach]], kde sa jeho matka, rodená Nemka, zoznámila s jeho otcom, americkým vojakom slúžiacim v Nemecku počas okupácie na konci [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Keď mal Bukowski dva roky, odišielrodina spolusa s rodičmipresťahovala do [[Amerika|Ameriky]]. Vyrastal v [[Los Angeles]], kde prežil 40 rokov. Bukowski mal škaredé detstvo. Otec ho bil, niektoré pramene uvádzajú, že ho dokonca zneužíval. Bukowski začal piť ako trinásťročný, aby zmiernil následky neradostného života. Alkohol neprispel zdraviu jeho pleti sužovanej [[akné]], vďaka ktorému vyzeral staršie. Alkohol sprevádzal Bukowského počas celého jeho života. V roku [[1955]] Bukowského hospitalizovali s krvácajúcim vredom, ktorý spôsobil [[alkoholizmus]]. Vred mu vyliečili, z alkoholizmu sa však nedostal. Po prepustení začal znova piť, ale aj písať. Bukowski viedol zaujímavý život, raz bol dokonca zadržaný vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z vyhýbania sa vojenskej službe. Vystriedal veľa zamestnaní. Pracoval na pošte takmer 10 rokov. O tejto etape života napísal román Poštový úrad. Ako sám hovoril, pracoval aj v tých najpodradnejších zamestnaniach len preto, aby mal peniaze na alkohol. Zomrel na dôsledky [[Leukémia|leukémie]] v [[San Pedro (Los Angeles)|San Pedre]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] vo veku 73 rokov.
 
Narodil sa v [[Nemecko|nemeckom]] mestečku [[Andernach]], kde sa jeho matka, rodená Nemka, zoznámila s jeho otcom, americkým vojakom slúžiacim v Nemecku počas okupácie na konci [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Keď mal Bukowski dva roky, odišiel spolu s rodičmi do [[Amerika|Ameriky]]. Vyrastal v [[Los Angeles]], kde prežil 40 rokov. Bukowski mal škaredé detstvo. Otec ho bil, niektoré pramene uvádzajú, že ho dokonca zneužíval. Bukowski začal piť ako trinásťročný, aby zmiernil následky neradostného života. Alkohol neprispel zdraviu jeho pleti sužovanej [[akné]], vďaka ktorému vyzeral staršie. Alkohol sprevádzal Bukowského počas celého jeho života. V roku [[1955]] Bukowského hospitalizovali s krvácajúcim vredom, ktorý spôsobil [[alkoholizmus]]. Vred mu vyliečili, z alkoholizmu sa však nedostal. Po prepustení začal znova piť, ale aj písať. Bukowski viedol zaujímavý život, raz bol dokonca zadržaný vo vyšetrovacej väzbe pre podozrenie z vyhýbania sa vojenskej službe. Vystriedal veľa zamestnaní. Pracoval na pošte takmer 10 rokov. O tejto etape života napísal román Poštový úrad. Ako sám hovoril, pracoval aj v tých najpodradnejších zamestnaniach len preto, aby mal peniaze na alkohol. Zomrel na dôsledky [[Leukémia|leukémie]] v [[San Pedro (Los Angeles)|San Pedre]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] vo veku 73 rokov.
 
=== Tvorba ===
 
Svoj prvý príbeh vydal vo veku 24 rokov, aktívne však začal písať až keď mal 34 rokov. Vydal viac ako 45 kníh básni a próz. Svojou tvorbou aj spôsobom života sa Bukowski niekedy dáva do súvislosti s [[beat generation]]. V skutočnosti však s nimi nemal nič spoločné. Jeho ciele a prístup k životu boli totiž úplne iné a do podvedomia verejnosti sa ako spisovateľ výrazne zapísal až v [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch 20. storočia]]. Bukowského tvorba sa úplne odlišuje od do tej doby uverejňovanej literatúry. Texty sú ľahké a oplývajú drsným humorom, ktorý samozrejme nie je pre každého. Počas písania Bukowski rád počúval vážnu hudbu, čo je v súvislosti s charakterom jeho textov zvláštny paradox. Obľúbil si hlavne [[Gustav Mahler|Mahlera]] a [[Johannes Brahms|Brahmsa]]. Bukowského knihy sú príbehmi obyčajných ľudí, ukazujú ich rutinný život taký vzdialený ideálu amerického sna.