Nová Guinea: Rozdiel medzi revíziami

Ostrov od Austrálie oddeľuje [[Torresov prieliv]]. Stred ostrova zaberá mohutná [[Centrálna vysočina]], ktorá sa delí na časti: [[Pegung Tamrau]], [[Pegunung Maoke]], [[Pegunung]], [[Star]], [[Müllerove vrchy]], [[Vrchy Owena Stanleyho]]. Menšie pohorie sa ťahá aj pozdĺž severného pobrežia, inak je pobrežie močaristé s tropickými lesmi. Povrch pokrývajú zväčša tropické lesy. Obyvatelia sú [[Papuánci]] hovoriaci [[papuánske jazyky|papuánskymi jazykmi]]. Významné rieky na ostrove sú [[Sepik]], [[Ramu]] a [[Fly]].

 

Prví obyvatelia prišli na územie Papuy pravdepodobne z Ázie pre 50 000 rokmi. Prvý kontakt s Európanmi sa uskutočnil v rokoch 1526 – 27, keď sem priplával portugalský moreplavec Jorge de Meneses, ktorý ostrov pomenoval „Ilhas dos Papuas“. Španielsky moreplavec Ortiz de Retes ho neskôr nazval Nová Guinea, lebo pôvodní obyvatelia mu svojou farbou pleti pripomínali Afričanov z Guinei. Neskôr sem priplávali James Cook, John Moresby a Charles de Bougainville. V 19. storočí ovládli západnú časť ostrova Holanďania. Nasledovali ich Nemci,ktorí ovládli sever ostrova v roku 1884. Juh prehlásili za svoje teritórium len o tri dni neskôr Angličania. V roku 1906 premenovali britskú Novú Guineu na Papuu a región sa dostal pod správu Austrálie. Zo začiatkom prvej svetovej vojny sa Austrálčania zmocnili nemeckej časti ostrova. Počas druhej svetovej vojny sever krajiny obsadili Japonci. Po jej skončení pripadol Austrálii aj východ ostrova. Holandské teritórium padlo do rúk Indonézie v roku 1963. Nezávislosť vyhlásila Papua Nová Guinea v roku 1975. Prvé problémy nastali na hraniciach s Indonéziou, kde sa vytvorilo hnutie odporu proti Indonézii, ktoré so striedavými úspechmi bojovalo s indonézskou armádou. Situácia sa upokojila v roku 1985. Ako ďalší problém sa ukázala situácia na ostrove Bougainville, kde miestni vytvorili revolučnú armádu a žiadali neávislosť. Došlo ku krvavým bojom medzi ostrovanmi a papuánskou armádou. Okolo roku 1990 zavládlo prímerie, ktoré v roku 1992 porušil papuánsky predseda vlády príkazom na ďalšie vojenské akcie proti ostrovanom. Vrcholom konfliktu bol v roku 1997 spor medzi vedením papuánskej armády a ďalším predsedom vlády, ktorý pre ďalší útok na ostrov najal juhoafrických žoldnierov, armáda tento spor vyhrala predseda vlády odstúpil. Vojna s ostrovom Bougainville skončila v roku 1997. Zabitých bolo 20 000 ľudí a dvakrát toľko z krajiny utieklo. Neskôr ostrov zasiahla ničivá povodeň spôsobená efektom el Nino. Okolo 500 ľudí bolo zabitých a 650 000 stratilo strechu nad hlavou. V roku 1998 zasiahla ostrov ničivá vlna tsunami a zabila okolo 3000 ľudí. V roku 2004 pozval terajší predseda vlády Sir Michael Somare austrálskych policajtov a úradníkov na pomoc s bojom proti kriminalite a korupcii. Onedlho sa museli vrátiť, pretože miestny súd vyhlásil ich prítomnosť v krajine za protiústavnú. Prvý prezident dnes nezávislého ostrova Bougainville bol zvolený v roku 2005.

 

== Podnebie ==

Monzúnové, horúce, vlhké počas celého roka. Obdobia sucha (máj až október) a dažďa (december až marec) sa menia hlavne na ostrovoch. Teploty na ostrovoch sú po celý rok stabilné medzi 25 až 30°C, vo vyšších nadmorských výškach klesajú.

== Iné projekty ==

{{Projekt|commonscat=New Guinea}}