Mikuláš III.: Rozdiel medzi revíziami

| rodné meno = '''Giovanni Gaetano Orsini'''

'''Mikuláš III.''' (rodným menom ''Giovanni Gaetano Orsini'', * 1210/1220, [[Rím]], [[Taliansko]] - † [[22. august]] [[1280]], [[Viterbo]]) bol 188. [[pápež]] [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|rímskokatolíckej cirkvi]].

BolMikuláš tobol rímsky šľachtic, ktorý slúžil pod ôsmichôsmimi pápežovipápežmi; [[Inocent IV.|InocentomIV.]] (1243-1254) bolho menovanýmenoval kardinálom, [[Alexander IV. (pápež)|AlexandromAlexander IV.]] (1254-61) protektorom [[ŘádRád menších bratříbratov|františkánov]], [[Urban IV.|Urbanom IV.]] (1261-1264) generálnym inkvizítorom. Nasledovníkom [[Ján XXI.|Jána XXI.]] (1276-1277) na pápežskom stolci po šesťmesačnom období bez pápeža sa stal najmä vďaka veľkému rodinnému vplyvu.

Počas Mikulášovhojeho krátkeho potifikátu došlo k niekoľkým dôležitým udalostiam. Ako rodený politik Mikuláš výrazne posilnil pozíciu pápeža vvo vtedajšejvtedajšom [[Taliansko|Taliansku]]. V máji [[1278]] uzavrel [[konkordát]] s [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolfom I. Habsburským]], podľa ktorého mu bola garantovaná [[Romagna]] a [[Ravenna|ravennský]] [[exarchát (kresťanstvo)|exarchát]]. Podľa talianskeho kronikára [[Bartoloměj z Luccy|Bartolomeja]] z [[Lucca|Luccy]] Mikuláš s Rudolfom, aspoň všeobecne, diskutovali o rozdelení [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] do štyroch oddelených kráľovstvakráľovstiev - [[Lombardsko|LombardiaLombardie]], [[Burgundsko (región)|Burgundska]], [[Tuscia|TusciaTuscie]] a Nemecka, kde by bolo Rudolfovo dedične prisúdenejprisúdené kráľovstvo a navyše by sa stal cisárom. V júli [[1278]] vydal Mikuláš pre rímsku vládu prevratnouprevratnú konštitúciu, ktorá zakazovala cudzincom používať civilné úrady.

MikulášůvMikulášov otec bol osobným priateľom svätého [[František z Assisi|Františka z Assisi]], čo prinútiloho primälo zamerať viac jeho pozornosti na [[Řád menších bratří|františkánsky poriadok]]. [[14. august|14.augusta]] [[1279]] Mikuláš vydal [[Pápežská bula|bulu]] ''Exiit qui Semin'', ktorá vyrovnala spory vnútri poriadku medzi prísnejšieprísnejšou a benevolentnejšiebenevolentnejšou stranou. Mikuláš taktiež vynaložil obrovské prostriedky na opravu [[LateránskýLateránsky palác|Lateránskeho paláca]] a [[Vatikán|Vatikánu]]u. Navyše vybudoval prekrásne vidiecke sídlo v [[Soriano|SorianoSoriane]] blízko [[Viterbo|Viterba]], kde nakoniec zomrel na srdcovú príhodu (zdroje sa líšia v tom, či išlo o infarkt alebo mŕtvicu).

Hoci bol Mikuláš vzdelaný muž známy presvojim svojsilným silný charaktercharakterom, bol taktiež známy pre jeho nadmerné protežovaniaprotežovanie svojich príbuzných. TriTroch zo svojich najbližších príbuzných povýšil na [[Kardinál|kardinálovkardinál]]ov a ostatným dal dôležité pozície.

[[Dante Alighieri|Dante]] vo svojom Inferne (''[[Božská komédia]]'') hovorí krátko o Mikulášovi III., Ktorýktorý bol odsúdený na trávenie večnosti na mieste určenom pre tých, čo spáchali hriech simónie, tzn. snahu získať za peniaze určité cirkevné postavenie, či privilégiá. V DantovoDanteho príbehu sú títo ľudia umiestnení hlavou napred v dierach, s plameňmi na pätách ich chodidiel. V tomto mieste je Mikuláš hlavným z hriešnikov, čo demonštruje výška plameňov na jeho chodidlách. Najskôr si ho Dante pomýli s pápežom [[Bonifác VIII.|Bonifácom VIII.]] Keď sa vec vyjasní, Mikuláš oznamuje DanteDantemu, že predpokladáočakáva zatrateniazatratenie (kvôli Simoniasimónii) nielen BonifácoviBonifáca, ale i [[Klement V.|KlementoviKlementa V.]], oveľa viac odplatnémuúplatného pápežovipápeža.