Jüan (dynastia): Rozdiel medzi revíziami

oprava chýb, štylistické opravy
(Revízia 5592793 používateľa 122.43.53.219 (diskusia) bola vrátená)
(oprava chýb, štylistické opravy)
Z dlhodobej perspektívy neboli Mongoli schopní spravovať vyspelú agrárnu krajinu, akou bola Čína. Štát urobil celý rad zlých štátnych opatrení, v druhej polovici vlády dynastie Jüan sa začala šíriť krajinou nespokojnosť a krajina ekonomicky upadala, časté emisie papierových peňazí znehodnotili menu a k pádu mongolskej dynastie prispel aj rad ničivých ľudových povstaní.
[[Súbor:YuanEmperorAlbumKhubilaiPortrait.jpg|náhľad|left|[[Kublajchán]], zakladateľ dynastie Jüan]]
Ničivé povodne, ktoré postihli krajinu v roku [[1351]] a následný hladhladomor zapríčinili spôsobili rozsiahle roľnícke povstanie hladujúceho roľníctva v strednej Číne. Postupom času sa vytvorili dva silné povstalecké štáty a popri nich niekoľko menších, ktoré otvorene neuznávali vláduautoritu dynastie Jüan. Medzi vodcami jednéhotýchto zrebelujúcich nichoblastí sa čoskoro dostal do popredia [[Ču Jüan-Čang]], ktorýsám pochádzalpochádzajúci zzo chudobnejskromných roľníckej rodinychudobný roľníckých pomerov. V tejto fázeetape vývoja udalostí diania sa už pevná mongolská nadvláda nad Čínou obmedzovala ibalen na severnú Čínu a Mongoli nemali dostatok síl ani prostriedkov k presadzovanoupresadeniu vládnejsvojej autority na juhu krajiny, kde Ču Jüan-Čang postupne ovládol územia všetkých ďalšíchostatných konkurenčných povstaleckých štátov. Po svojom víťazstve a obsadení celej južnej Číny sa Ču Jüan-Čang odhodlal oslobodiť celú Čínu spod mongolskej nadvlády, čo dovŕšilsa mu podarilo uskutočniť roku [[1368]] dobytím hlavného mesta dynastie JüanMongolov [[Peking|Pekingu]]. Posledný mongolský cisár utiekol so svojimi vernými do stepimongolských stepí a Ču Jüan-Čang sa stal pod menom [[Chung-wu]] prvým cisárom novej [[dynastia Ming|dynastie Ming]].
[[Súbor:Yuan dynasty banknote with its printing plate 1287.jpg|náhľad|left|papierová [[bankovka]] z obdobia dynastie Jüan, vedľa drevená forma na nanášanie potlače, z roku [[1287]].]]
 
== Celková charakteristika obdobia ==
Počas vlády dynastie Jüan sa mimoriadne darilo obchodu. Vzmáhali saProsperovali najmä obchodné mestá ležiace na [[Hodvábna cesta|hodvábnej ceste]]. Obchod medzi západom a východom prekvital a bol zo strany oficiálnych autorít lepšie kontrolovaný a obchodné cesty boli bezpečnejšie. Obrovská a mnohonárodnostná ríša dynastie Jüan, ktorej veľká časť sa nachádzala mimo tradičného čínskeho územia, podporovala vo väčšej miere výmenu tovarov a myšlienok medzi Čínou a susednými štátmi. Obdobie kultúrnej a ekonomickej izolácie, ktorá bola charakteristická pre vládu predošlých dynastií sa skončilo. Dôkazom tohto stavu je cesta a pobyt Marca Pola v Číne za vlády dynastie Jüan, ktorého pobyt v krajine by za vlád predošlých dynastií nebol možný. Predstavitelia vlády, hoci sami neboli členmi čínskeho národa, sa postupne asimilovali a prijali čínsku kultúru za svoju. V tretej generácii vládnuceho rodu prestal cisár rozprávať po mongolsky a používal výlučne čínštinu.
[[Súbor:BailinTemple2.jpg|náhľad|[[Pagoda]] [[Chrám Bailin|chrámu Bailin]] postavená v roku [[1330]] je presvedčivou ukážkou stavebného a umeleckého pokroku za vlády dynastie Jüan.]]
Pre obdobie vlády dynastie Jüan je typická náboženská tolerancia. Každé [[náboženstvo]] ríše bolo tolerované a sloboda vierovyznania zaručená. Svoj zlatý vek zažilo východné [[kresťanstvo]] a [[Nestoriáni]]. Na začiatku vlády cisári dynastie Jüan uvedomujúc si nutnosť disponovať dostatkom kvalifikovaných a vzdelaných úradníkov, ktorý by spravovali rozsiahlu ríšu, opätovne zaviedli štátne skúšky a systém vzdelávania sa na posty štátnych úradníkov.