Verzia z 11:24, 18. december 2013 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 938 editací s výrazom kňaz v cirkvi to nemá nič spoločné ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 23:56, 27. december 2013 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Kňaz''' (~~[[Staroslovienčina\|staroslovansky]]:~~v praslovančine ''kъnędzь'') bol jeden z najstarších slovanských vládnucich titulov a bol používaný všetkými Slovanmi, označoval nezávislého [[vladár]]a<ref>KNÍŽE. In: {{Citácia knihy \| priezvisko = Lutovský \| meno = Michal Riadok 12: \| strany = 128 \| jazyk = po česky }}</ref>. Titul jesa dnes najčastejšie ~~prekladaný~~prekladá ~~ako~~slovom [[knieža]] ~~alebo [[vojvoda]], prakticky ale oba pojmy sú nepresné, pretože pojem bol odvodený zo pragermanského ''kuningaz'' ([[kráľ]])~~. ==Etymológia == Podľa starších názorov praslovanské slovo kъnędzь (iný prepis: kъneNdzь) pochádza z pragermánskeho slova kuningaz alebo gótskeho kuniggs (odtiaľ napr. starohornonemecky kuning a nemecky König = kráľ, alebo anglicky king = kráľ). <ref>napr. [http://vasmer.narod.ru/p286.htm]</ref> Podľa [[Šimon Ondruš\|Š. Ondruša]], ktorý etymológii tohto slova venoval viacero článkov, je etymológia v podstate presne opačná: Podobne ako v latinčine zo slova principium (význam: 1. začiatok, 2. princíp) vzniklo slovo princeps (knieža, vodca, ten, čo je prvý), tak zo slovanského slova konъ (význam: prvotnosť, začiatok) vzniklo: jednak slovo zakonъ (zákon, princíp) a z neho slovo zakonьnikъ (význam: strážca a ochranca zákona/princípu; grécky ekvivalent je slovo nomikos a v novovekej ruštine slovo zakonovedec) jednak slovo koning resp. neskôr kъning- (význam ako v predchádzajúcom prípade, teda ochranca zákona; hláska ъ sa pravidelne vyslovovala ako zvuk medzi hláskami u a o a historicky vznikla z hlások u a o), neskôr po palatalizácii g na dz a vzniku nosovej samohlásky tvar kъnędzь, *a jednak slovo kъningę, neskôr po palatalizácii a vzniku nosovej samohlásky kъnęžę a napokon v 10. storočí po zániku jeru a nosovky tvar knäžä. Pokiaľ ide o tvar zakonьnikь, ten dnes v poľštine v podobe zákonnik označuje mnícha. Pokiaľ ide o tvar kъnędzь, ten sa v 10. storočí u západných Slovanov okrem Poliakov na kňäz (v starej češtine kněz, v starej slovenčine kňaz), u Poliakov na ksiądz, v ruštine na kňaz a u južných Slovanov na knez. Všetky tieto slová pôvodne znamenali knieža (a pod.), ale v češtine (paralelne už aj v starej češtine), slovenčine a poľštine časom začali znamenať to, čo dnes označujeme ako kňaz, teda duchovnú osobu. Pokiaľ ide o slovo knäžä, z toho sa po 10. storočí vyvinulo slovenské slovo knieža, české slovo kníže a poľské slovo ksiąžę. Autor poznamenáva, že ''treba kategoricky odmietnuť starý tradovaný názor, že slovo kňaz, knieža resp. praslovanské kъneNdzь...pochádza od Germánov. Naopak, praslovanské predhistorické kъneNdzь pred... 5. storočím prešlo od Praslovanov k Pragermánom. Kъning- vyslovované ako kuning prešlo k starým Germánom v podobe kuning...Od starých Slovanov prešlo kuning aj k starým Baltom a od nich až k Fínom. V litovčine má podobu kunigas a vo fínčine kunigas.''<ref>Ondruš, Š.: Odtajnené trezory slov, 2000, str. 88-90 ; Ondruš, Š.: Odtajnené trezory slov II, 2002, str. 26 (Poznámka: V prvom diele knihy boli tvrdé znaky omylom vytlačené ako mäkké znaky, v druhom diele bola táto chyba napravená).</ref> == Referencie ==

Kňaz (Slovania): Rozdiel medzi revíziami