Dejiny Japonska: Rozdiel medzi revíziami

Založenie hlavného mesta [[Heidžó-kjó]] (dnešná Nara) znamená začiatok obdobia Nara, ktoré môžeme charakterizovať postupným vyzrievaním spoločenského zriadenia [[Ritsurijo]] inšpirovaného [[Čína|Číňanmi]] a aktívnym prijímaním ostatných výdobytkov čínskej kultúry a technológií. Toto obdobieObdobie Nara sa stalo aj svedkom rozkvetu všetkých druhov umení. Osobitá kultúra a kultúrne prejavy tohto obdobia vošli do známychdejín pod spoločným názvom kultúra [[Tempijo]],. Boli zostavené prvé diela japonskej literatúry zostavením- prvých JaponskýchJaponské historickýchhistorické kroníkkroníky, [[Kodžiki]] a [[Nihon Šoki]] a taktiež prvouprvá z veľkých zbierok japonskej poézie – [[Manjóšú]]. Budhizmus dosiahol oficiálne uznanie ako nové štátne náboženstvo a budhistické chrámy sa stavali po celom Japonsku v snahe podoprieť autoritu centralizovaného štátu a cisára. AbyV neskoršom období v snahe, aby sa zabránilo čoraz väčšiemu politickémunarastaniu politického vplyvu budhistických kláštorov, ktorým veľkorysými darmi zo strany cisára a šľachty vzrástla hospodárska a politická moc natoľko, že si vydržovalivydržiavali vlastné vojská a začali súperiť s cisárskym dvorom, cisár prekladápreložil hlavné mesto roku [[794]] do [[Nagaoka|Nagaoky]] a o 10 rokov neskôr [[11. november|11. novembra]] [[794]] do Heian-Kyo (dnešné [[Kjóto]]).

Obdobie Heian sa začína založenímpreložením hlavného mesta cisárstva vdo Heian-Kjó ([[794]]). Boli to časy ohromnej tvorivosti v [[literatúra|literatúre]] ([[Gendži monogatari]] – Príbeh o Gendžim, [[Kokinšú]]), náboženstve (prekvital budhizmus sekta Tendai, Šingon) a umení (štýl v architektúre a úprave záhrad, vo zvitkových maľbách a budhistickom sochárstve). Čínske literárne umenie a [[konfucionizmus]] nestrácali svoj vplyv, ale japonský jazyk nachádzal omnoho jednoduchšie vyjadrovanie v próze a verši rozvojom slabičného písma [[kana]]. V Japonsku taktiež vzniká zenové umenie čajového obradu a aranžovania kvetín ([[Ikebana]]).

V tomto období síce vládol mier a bezpečnosť, ale politická situácia sa vyhrocovala. Príčinou bola pretrvávajúca decentralizácia Japonska. Jednotlivé provincie mali značný stupeň autonómie a tento stav sa nezlepšil ani nahrádzaním regionálnych vodcov menovanými guvernérmi. Skutočná moc sa preniesla z cisára na náčelníkov klanov, ktorí mali vlastných sluhov a vojenskú družinu, ktorí im boli bezpodmienečne oddaní. V priebehu obdobia Heian stratili cisári aj posledný zvyšok kontroly nad krajinou a vládu prevzal klan [[Fudžiwara]]. JednotlivéJednotliví provincievodcovia klanov sídliaci v provinciách si však aj naďalej nárokovali právo na ovládnutie celej krajiny. Zlom nastal v roku [[1155]], kedy trón ostal bez nástupcu a došlo k občianskej vojne [[Heidži]], ktoroupo ktorej definitívne získali rozhodujúci vplyv na dianie v krajine rodiny [[Taira]] a [[Minamoto]], medzi ktorými zúrilivypukli najprudšie vzájomné boje o moc a vplyv na cisárskyv trónkrajine. Na konci obdobia Heian, po ďalšej občianskej vojne, bola prevažnáväčšina časť rodu Minamoto vyvraždenázavraždená a tým získal rod Taira získal vedúce postavenie. Prebrali najdôležitejšie dvorné hodnosti, sami siprovinčné funkcie udeľovali provinčnésvojim funkciespojencom a rozširovali držbu pôdy sov snahousnahe ovládnuť úplne cisársky úrad. V roku [[1185]] v [[bitka pri Dannoury|bitke pri Dannoury]] bol rod Taira porazený rodom Minamoto. Bitkou roku [[1185]] sa končí obdobie Heian.