Obdobie Muromači: Rozdiel medzi revíziami

gramatika, preklepy
(formulácia)
(gramatika, preklepy)
=== Šintoizmus ===
[[Obrázok:MuromachiMusic1538.jpg|thumb|Maľba zachytávajúca scénu s hudobníkmi na cisárskom dvore (1538).]]
TiežOpätovne bol medzi širokými vrstvami obyvateľstva obnovený záujem o ''[[Šintoizmus]]'', ktorý pokojne existovalkoexistoval počas niekoľkých storočí súčasne s [[Budhizmus|Budhizmom]], ktorý malbol dokonca v období priamej vlády cisárov vyhlásený za neskoršieštátne prevahunáboženstvo. V skutočnosti šintoizmus, ktorý nemal svoje vlastné náboženské knihy a mal málonemal kňazov v pravom náboženskom zmysle slova, vznikol ako výsledok synkretických praktík vznikol v období Nara, v značnej miere prevzal rituály [[Šingon Budhizmus|Šingon Budhizmu]]. Medzi ôsmym a štrnástym storočím, šintoizmus bol takmer úplne absorbovaný Budhizmom, začal byť známy ako Rjóbu Šinto (Dvojitý Šinto). Mongolská invázia na konci trinásteho storočia, predsa len vyvolalvyvolala národné povedomie o význame šintoistickej sily [[kamikadze]] v obrane pred nepriateľmi. Ani nie päťdesiat rokov neskôr (1339 – 43), [[Čikafusa Kitabatake]] (1293 – 1354), hlavný veliteľ vojsk Južného dvora napísal ''[[Džinnó Šótóki]]''. Táto kronika zvýraznila dôležitosť udržania nástupníctva cisárskej línie od Amaterasu po panujúceho cisára, čo dávalo Japonsku špeciálnu národnú politiku ([[kokutai]]). Okrem posilnenia predstavy cisára, ako božstva, ''Džinnóšótóki'' poskytol šintoistický pohľad na históriu, prízvukovalaprízvukoval sa duchovný charakter všetkých Japoncov a spirituálnuspirituálna nadradenosť krajiny nad Čínou a Indiou. Výsledkom bola zmena, ktorá sa postupne objavila v rovnováhe medzi duálnymi budhisticko-šintoistickými náboženskými praktikami. Medzi štrnástym a sedemnástym storočím sa šintoizmus znovuobjavilznovuvynoril medzi širokými vrstvami obyvateľstva ako primárna viera, vyvinul si svoju vlastnú filozofiu a posvätnú knihu (založenú na konfucionálnych a budhistických kánonoch) a stal sa veľkou nacionalistickou silou.
 
== Provinčné vojny a kontakty s cudzinou ==
[[Vojna Ónin]] (1467 – 1477) viedla k veľkému roztriešteniu a zničeniu feudálnych panstiev a celej krajiny: veľké úsilie o získanie území a rozhodujúcej moci vzniklo medzi náčelníctvom ''buši'' a trvalo až do polovice sedemnásteho storočia. Roľníci povstali proti svojim zemepánom a samuraji proti svojim pánom po tom, ako štát prestal byť riadený centrálne a garantovať právo a poriadok. Cisársky dvor schudobnel a ''bakufu'' bolo riadené rozhádanými náčelníkmi v Kjóte. Provinčné panstvá boli po vojne Ónin menšie a ľahšie ovládateľné. Veľa nových malých ''daimjóv území'' sa vynoriloregrutovalo zspomedzi nižšie pomedzipostavených samurajov, ktorí zvrhli svojich pánov. Hraničné opevnenia boli vylepšené a boli vybudované dobre opevnené hradné mestá na obranu nových panstiev, z ktorých dohliadalisa dohliadalo na krajinu, stavali cesty a otvárali bane. Nové zákony domutýchto území poskytli praktické prostriedky na administratívnu správu, vymáhanie daní a pravidiel správania. Dôraz bol dávaný na úspech vo vojne, správu majetku a na financie. Aliancie boli zabezpečené prostredníctvom uzatvárania manželstiev. Aristokratická spoločnosť mala v drvivej väčšine vojenskú povahu. Zvyšok spoločnosti bol riadený systémom nevoľníctva. ''[[Šóen]]'' (feudálne panstvo) bolo zničené, dvorná šľachta a neprítomní vlastníci pôdy boli vydedení. Noví daimjóvia riadili územia priamo, držali roľníkov v sústavnom otroctve, za čo roľníci dostávali ochranu.
 
=== Ekonomické efekty vojen medzi štátmi ===
VäčšinouVäčšina vojnyvojen tohto obdobia boli krátke a lokálne, hoci sa vyskytovali na území celého Japonska. Po roku 1500 bola celá krajina pohltená nepretržitými občianskymi vojnami. Miesto zničenia lokálnych ekonomík, častý pohyb armád skôr stimuloval rast dopravy a komunikácií, čo poskytlo dodatočné príjmy z clá a mýtneho. Aby sa zabránilo takýmto poplatkom, obchod sa posunul do centrálnej oblasti, ktorú nebol schopný riadiť žiaden daimjó a k Vnútrozemnému moru. Ekonomický vývoj a snaha ochrániť obchodné výsledky doviedli k založeniu obchodníckych a remeselníckych cechov.
=== Vplyv západu ===
{{Hlavný článok|Obdobie obchodu Nanban}}
[[Obrázok:Nanbansen2.jpg|thumb|350px|Lode portugalských obchodníkov prichádzali, kvôi obchodu a šíreniu kresťanstva do Japonska už od polovice 16. storočia. Maľba zo šestnásteho storočia.]]
Ku koncu obdobia Muromači prišli do Japonska prví Európania. [[Portugalsko|Portugalci]] pristáli na južnom [[Kjúšú]] v roku 1543 a priebehu dvoch rokov vybudovali stálystálu prístavobchodnú základňu, ktorýčím sa začalo spustil storočie trvajúce [[obdobie obchodu Nanban]]<!-- (南蛮貿易時代) -->. [[Španielsko|Španieli]] prišli v roku 1587 nasledovaní [[Holandsko|Holanďanmi]] v roku 1609. Japonci sa začali pokúšať študovať Európsku civilizáciu do hĺbky, nové možnosti, ktoré boli poskytnuté ekonomike boli vážnou politickou výzvou. Európske paľné zbrane, výrobky, sklársky tovar, hodiny, tabak a ďalšie západné novinky boli obchodované s Japonskom za zlato a striebro. Významné bohatstvo bolo akumulované prostredníctvom obchodu a menším daimjóm, hlavne na Kjúšú, výrazne vzrástla ich moc. Provinčné vojny sa stali vražednejšími po zavedení palných zbraní, ako boli muškety a kanóny a väčšom využívaní pechoty.
=== Kresťanstvo ===