[[Obrázok:MuromachiSamurai1538.jpg|thumb|left| Výzor samurajov v období Muromači (1538)]]
Vláda šogúnov Ašikaga svojoubola charakterizovaná nerozhodnosťou a vojenskou bezmocnosťou, ktorá dovolila provinčným vojenským náčelníkom, ktorí mali počas obdobia Kamakura iba obmedzenú moc, stať sa silnými a na centrálnej vláde takmer úplne nezávislými vládcami v provinciáchprovincí, neskoršie nazývanými ''[[daimjó]]''. Po čase sa vytvorila rovnováhaurčitá forma rovnováhy medzi mocou šóguna a daimjóv a tri najprominentnejšie rodiny daimjóv sa striedali ako zástupcovia pri šógunovi v Kjóte. Jošimicu v roku 1392 konečne úspešne zjednotil Severný a Južný dvor, ale aj napriek jeho sľubusnahe vytvoriť väčšiu rovnováhu medzi súperiacimi cisárskymi líniami získal na tróne čoskoro prevahu Severný dvor. Sila šógunov, ktorí nastúpili po Jošimicu postupne slabla a zväčšovala sa sila daimjóv a regionálnych silných vládcov. Vplyv šógunov na cisársky dvor slabolsa vytratil a daimjóvia si presadzovali svojich vlastných kandidátov na následníkov trónu. Po čase sa vyskytol v rodine Ašikaga vlastný následnícky spor o nástupníctvo na post šogúna, ktorý viedol k občianskej [[Vojna Ónin|vojne Ónin]] (1467 – 1477), ktorá zanechala zdevastované a vypálené Kjóto a ukončila reálnu politickú moc ''bakufu'' na celonárodnej úrovni. Šogúni sa postupne ako cisári stali iba ceremoniálnymi figúrkami bez reálnej politickej moci. Mocenské vákuum bolo vyplnené storočím anarchie (pozri [[#Provinčné vojny a kontakty s cudzinou|Provinčné vojny a kontakty s cudzinou]]).
