Vrch (vyvýšenina): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:FujiChuoExpressway.jpg|right|300px|Vrch [[Fudžisan]] v Japonsku týčiaci sa nad okolím|thumb]]

== Terminológia ==

=== Vrch ===

*Machová uvádza ako odbornú definíciu vrchu ''vyvýšenina väčších rozmerov vo [[vrchovina|vrchovine]], spravidla s relatívnou výškou nad 150 m.'' <ref name="machova">[http://www.fns.uniba.sk/index.php?id=3640] Machová, Z.: STRUČNÝ SLOVNÍK MORFOGRAFICKÝCH TERMÍNOV </ref>Táto definícia je prakticky zhodná s českou odbornou definíciou vrchu <ref>''vypuklý tvar georeliéfu větších rozměrů a zpravidla s relativní výškou 150 - 300 m'' [http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref>.

*ÚGKK SR a iné slovenské odborné texty však používajú výraz vrch oveľa širšie - ako označenie pre vyvýšeniny nielen vo vrchovine, ale aj pre väčšie vyvýšeniny, t.j. vyvýšeniny v hornatinách a veľhornatinách (tieto sa v češtine označujú slovom hora, prípadne v druhom prípade aj velehora). <ref>porov. napr. štandardizačný zoznam názvov vrchov na Slovensku [http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/]</ref>. Aj v príručke Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike je slovenské slovo vrch preložené do angličtiny ako mountain a do nemčiny ako Berg <ref> name="zasady">[http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/ZAsady.pdf] ÚGKK SR: Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike, 2012 </ref>, čo sú v týchto jazykoch označenia pre všetky vysoké a najvyššie vyvýšeniny <ref>Oxford English Dictionary [http://www.oed.com/]</ref><ref>Duden - Universalwörterbuch [http://www.duden.de/rechtschreibung/Berg_Gelaendeerhebung_Gebirge]</ref>.{{#tag:ref|Stojí za povšimnutie, že v publikácii ÚGKK SR pre OSN je (zrejme omylom) slovo vrch do angličtiny v jednej tabuľke preložené ako mountain a v druhej tabuľke ako hill:<ref name="toponymicky">[http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/dokumenty-k-cinnosti/TNdotlaAe.pdf] ÚGKK SR: Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, 2010 </ref>.|group=pozn}}

*Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo vrch podobne ako dnes KSSJ či ÚGKK SR, pretože ho preložil latinským mons, nemeckým Berg a maďarským hegy.<ref name="slowar">[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] </ref>

*Uhlár poznamenáva, že v odborných kontextoch sa zhruba od 70. rokov 20. storočia presadil výraz vrch (resp. vrchy) voči dovtedy niekedy synonymne používanému výrazu hora (resp. pohorie) a slovo hora sa začalo v odborných textoch používať už len vo význame les. Okrem toho poznamenáva, že latinskému mons správne zodpovedá slovenské vrch. <ref name="uhlar">[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1981/2/ks1981-2.lq.pdf] Uhlár, V.: Vrchy a vrchári in: Kultúra slova, 1981</ref>

V češtine vrch znamená v bežnej reči na rozdiel od slovenčiny menšiu (teda nie väčšiu) vyvýšeninu <ref name="havranek">Havránek, B. et al.: ''Slovník spisovného jazyka českého'', 1989</ref>a odborná definícia je zhodná s definíciou, ktorú uvádza Machová <ref>[http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref> alebo znie takisto tak, že vrch je menšia vyvýšenina <ref name="reisenauer">Reisenauer, R.: Co je co 2, 1983</ref>

=== Hora ===

*Machová termín hora vôbec neuvádza. <ref>Machová< name="machova"/ref>

*ÚGKK SR slovo hora prekladá do angličtiny len ako forest (les). <ref>ÚGKK SR: Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, 2010<name="toponymicky"/ref>

*Historicky definoval Bernolák vo svojom slovníku slovo hora rovnako ako je definované dnes v češtine (pozri nižšie), pretože uvádza ako latinský ekvivalent mons, alpes (t.j. v dnešnej slovenčine vrch, vysoké pohorie), nemecký Berg, Gebirge (t.j. vrch, pohorie), maďarský hegy, havas (t.j. vrch, vysoký vrch). Ako slovenské synonymum uvádza slovo vrch. <ref>[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]] <name="slowar"/ref> Podľa R. Krajčoviča slovo hora malo v dávnej slovenčine význam ''rozsiahlejší súvislý lesný porast hlavne na svahoch vyvýšeniny, prenes[ene] väčší vrch porastený lesom, prípad[ne] bez lesa.'' <ref>Krajčovič, R.: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (14), Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 2</ref>

*O Uhlárovom výklade pomeru slov vrch a hora pozri vyššie pod slovom vrch. Autor dodáva, že hora je teda (v spisovnom jazyku) buď les alebo vyvýšenina so stromovým porastom (menšia sa volá hôrka), kým vyvýšeniny skalnaté, zemné či bralnaté sa volajú vrchy (menšie sa volajú vŕšky, podvršia, návršia, návršné roviny a podobne). Preto je aj podľa neho terminologicky správne hovoriť o vrchoch namiesto o pohorí (čo je výraz odvodený od slova hora). Niektorí hovoriaci zamieňajú slová hora a vrch (vo význame vyvýšenina), a to v dôsledku vplyvu ich nárečia, staršej slovenskej spisby alebo príbuzných slovanských jazykov. <ref>Uhlár 1981<name="uhlar"/ref>

V češtine hora znamená v bežnej reči aj odborne primárne (akúkoľvek) prirodzenú vyvýšeninu vystupujúcu nad povrch, slovenský primárny význam hory „les“ sa v češtine hodnotí len ako nárečový; hora v češtine v bežnom jazyku znamená aj pohorie <ref>Havránek 1989<name="havranek"/ref><ref>Reisenauer 1983<name="reisenauer"/ref>. Existuje však aj užšia česká odborná definícia slova hora, ktorá znie ''výrazná vyvýšenina v okolitom reliéfe, často osamotená, kopovitého, kuželovitého alebo tabuľovitého tvaru, niekedy vo forme krátkeho, výrazného chrbáta s relatívnou výškou 300-600 m, s výraznými sklonmi svahov, s výrazným úpätím a pomerne malou základňou vzhľadom k relatívnej výške,'' t.j. hora je prakticky len výrazne sa týčiaca sa vyvýšenina v hornatine (vo vrchovine sa vyvýšenina naopak volá vrch). <ref>[http://geologie.vsb.cz/geomorfologie/Prednasky/2_kapitola.htm]</ref><ref>http://www.treking.cz/regiony/relief-typy-a-tvary.htm</ref>

=== Kopec ===

*Machová definuje kopec veľmi široko ako ''všeobecné označenie pre vyvýšeniny rôzneho tvaru a veľkosti bez presnej morfometrickej charakteristiky'' <ref>Machová< name="machova"/ref>

*ÚGKK SR slovo kopec prekladá do angličtiny ako hillock (prípadne aj hill či knoll) , do nemčiny ako Hügel, čiže kopec zrejme chápe ako vyslovene malú vyvýšeninu <ref>ÚGKK SR: Toponymický návod pre vydavateľov kartografických a iných diel, 2010<name="toponymicky"/ref><ref> [http:name="zasady"//www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/aktuality/ZAsady.pdf] ÚGKK SR: Zásady používania názvov geografických objektov v cudzojazyčnom texte publikácií vydávaných v Slovenskej republike, 2012 </ref><

*Historicky Bernolák slovo kopec (odhliadnuc od prenesených významov tohto slova) chápal ako malú zemnú vyvýšeninu, násyp či mohylu. <ref>[[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]<name="slowar"/ref>

*Podľa Uhlára sa, najmä v niektorých nárečiach, označujú neveľké (t.j. stredne veľké) vyvýšeniny niekedy ako kopec, ale podľa neho je náležité označovať ako kopec len vyslovene malé vyvýšeniny a stredne veľké sa (spolu s najväčšími) správne majú označovať ako vrchy. <ref>Uhlár 1981<name="uhlar"/ref>

V bežnej aj odbornej češtine sa slovom kopec označuje len menšia vyvýšenina, ide teda o synonymum českého slova vrch (porovnaj vyššie).<ref>Havránek 1989<name="havranek"/ref><ref>Reisenauer 1983<name="reisenauer"/ref>