Neopozitivizmus: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 2 497 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
-rozsiahly text bez zdroja; doplň k tomu zdroje inak to tu nemôže ostať
Bez shrnutí editace
d (-rozsiahly text bez zdroja; doplň k tomu zdroje inak to tu nemôže ostať)
'''Neopozitivizmus''' (iné názvy: '''novopozitivizmus, logický pozitivizmus, '''gnozeologický realizmus (podľa Schlicka) alebo '''novopozitivistická škola''') je súčasný [[filozofický smer]].
 
Novopozitivisti sú logickí [[empirizmus|empiristi]] a scientisti. Novopozitivizmus si získal veľké zásluhy jednak v oblasti formálnologického výskumu, jednak v oblasti metodológie a teórie vedy. Najznámejšou skupinou predstaviteľov neopozitivizmu bol [[Viedenský krúžok]] ([[Moritz Schlick|Móritz Schlick]], [[Rudolf Carnap]], [[Hans Hahn]], [[Karol Reichenbach|Reichenbacha]]), ktorý sa sformoval v roku [[1932]], kedy na Viedenskej univerzite (katedre induktívnych vied), nahrádza [[Ernst Mach|Ernesta Macha]], [[Moritz Schlick|Móritz Schlick]], ktorý je predstaviteľom druhej fázy [[Pozitivizmus|pozitivizmu]]. Tento seminár združuje mnohých [[Veda|vedcov]], väčšina z nich sú [[Matematik|matematici]] a [[Fyzik|fyzici]] ale sú tu aj [[Ekonóm|ekonómovia]], ktorý sa pohybujú na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]] prípadne v [[Česko|Čechách]]. Šíri sa prostredníctvom časopisov ''Erkentnis'' a ''Journal of Science''. Už v roku 1929 vzniká manifest, ktorý formuje vedecký svetonázor ([[Hans Hahn]], [[Rudolf Carnap]]), ktorý nadväzuje na výskumy [[Bertrand Russell|Russela]], [[Husserl|Husserla]] a [[Wittgenstein|Wittgensteina]] (započali skúmaním matematiky ako základu vedeckosti, avšak ich záverečné práce dochádzali k výsledku, že otázky matematiky sú otázne).
 
Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že [[poznanie]] a [[veda]] sa opierajú o [[skúsenosť]], pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Zárukou vedeckosti má byť výlučné aplikovanie metód [[Matematika|matematickej]] [[Logika|logiky]]. Dôraz na matematickú logiku je podľa nich spôsob ako vylúčiť z vedy [[Metafyzika|metafyzické]] výroky (všetky tvrdenia mimo exaktných vied; neskôr všetky svetonázorové výroky). Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, [[argument (logika)|argumentáciu]] a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a [[Axióma|axiomaticky]] dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za [[tautológia (tradičná logika)|tautológie]], ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. [[Filozofia]] sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
Vedecká metóda je postavená na '''jazyku vedy''', ktorý je postavený na Nemčine, presun do USA spôsobil zmenu na anglický jazyk. Jazyk akademického výskumu je do dnešných dní [[angličtina]]. Prvá významnejšia práca ''Priestor a čas v súčasnej fyzike'' (1918) sa začína venovať problémom vyplývajúcim z[[Einsteinova teória relativity| Einsteinovej teórie]], matematickej geometrie a fyzikálnej geometrie. V práci ''Všeobecná teória poznania'', prichádza [[Moritz Schlick|Schlick]] s hypotézou odstrániť logické problémy s empirickou [[Verifikácia|verifikáciou]] výroku. Na túto teóriu nadviaže neskôr [[kritický racionalizmus]] a s ním súvsiaci [[postpozitivizmus]], teóriou falzifikacionizmu.Neopozitivizmus kritizuje jazyk ako primárny nástroj myslenia, čím nadväzuje priamo na [[Analytická filozofia|analytickú filozofiu]], či [[Filozofia prirodzeného jazyka|filozofiu prirodzeného jazyka]]. Podľa [[Rudolf Carnap|Carnapa]] formalizovaný jazyk kalkuluje s určitou informáciou.
 
Základom celého novopozitivizmu je tvrdenie, že [[poznanie]] a [[veda]] sa opierajú o [[skúsenosť]], pričom novopozitivizmus odlišuje zmyslové údaje skúsenosti, poskytujúce vedenie o reálnom svete v procese pociťovania a vnímania, od formálnych a axiomatických formulácií tohto vedenia. Zárukou vedeckosti má byť výlučné aplikovanie metód [[Matematika|matematickej]] [[Logika|logiky]]. Dôraz na matematickú logiku je podľa nich spôsob ako vylúčiť z vedy [[Metafyzika|metafyzické]] výroky (všetky tvrdenia mimo exaktných vied; neskôr všetky svetonázorové výroky). Novopozitivizmus analyzuje metódy, kvalifikáciu kritérií, [[argument (logika)|argumentáciu]] a istotu poznania a snaží sa skonštruovať formálne a [[Axióma|axiomaticky]] dokonalý teoretický systém. Logické princípy považuje za nezávislé od skúsenosti, za [[tautológia (tradičná logika)|tautológie]], ktoré sú pravidlami gramatického charakteru, slúžiacimi na formulovanie už známeho. [[Filozofia]] sa tak v prvom prístupe novopozitivizmu javila ako logická syntaktika.
 
Novopozitivizmus vyčleňuje oproti axiomatickej formálnej vede reálnu vedu, ktorej zdrojom sú fakty obsiahnuté vo vetách opisujúcich skúsenosť zvaných protokolárne vety.