Verzia z 19:57, 30. júl 2013 upraviť Maajo25 (diskusia \| príspevky) 38 007 editací d →‎Zdroje: d ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:22, 14. január 2014 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo, replaced: pred. Kr → pred Kr. , . → ., - → – (7), 450-425 → 450 – 425, kedže → keďže Ďalšia úprava →
Riadok 6: == Dejiny == [[Súbor:Boeotian kantharos Louvre MNC670.jpg\|200\|thumb\|Boiótsky pohár (kantharos) - – 450- – 425 pred Kr. Kr.]] '''Starovek''' Riadok 12: Boiótia, ako kraj Rímskeho svetového impéria zohral dôležitú úlohu, keď tu rímsky generál a neskorší diktátor [[Lucius Cornelius Sulla]] porazil vojská gréckeho [[Pontos\|pontského]] kráľa Mithridata tiež pri Chaironei, ktorý chcel ovládnuť Grécko. V r. 48 pred Kr. tu [[Gaius Iulius Caesar]] v bitke pri Chaironei porazil svojho oponenta [[Gnaeus Pompeius\|Gnaea Pompeia]], a tak sa stal diktátorom. Boiótia patrila pod správu senátnej provincie Achaia. Kraj sa tešil veľkej sláve a rozmachu vďaka svojej starodávnej histórií. V tomto období niektorí [[Gréci]] prestúpili na kresťanstvo. Pokoj skončil až v 3. stor., kedy [[Staroveký Rím\|Rímska ríša]] prežívala veľkú krízu. Vtedy sa cez Boiótiu prehnali germánske kmene [[Góti\|Gótov]], ktorí prešli cez nikým nechránené Termopyly, porazili slabý odpor miestnych obyvateľov a vyplienili aj Boiótiu, zničili mesto [[Téby]]. Potom nastal pokoj do 4 stor., kedy kraj vydrancovali [[Vizigóti]] pod vedením [[Alarich]]a. V 4 stor. už bola väčšina Grékov kresťania. Delfskú veštiareň zatvoril cisár [[Theodosius]]. '''Stredovek''' Riadok 18: Po r. 395 sa celé Grécko dostáva do Východorímskej (gréckej Byzantskej ríše). V 5. stor. sa cez Boiótiu prehnali armády občianskych vojen v Rímskej ríši. Potom nastal pokoj až do polovice 6. stor. V tomto období sa v Grécku usadzujú [[Slovania]], ktorý však Boiótiu zasiahli iba okrajovo a nedonútili miestnych Grékov k úteku. Grécka vláda sa tu obnovila až v 8. stor. a Boiótia patrila do územného celku thémy Hellas. Najdôležitejším mestom tu boli Téby, sídlo biskupa. Téby boli významným obchodným mestom, kde sa sústreďovalo väčšina obyvateľov Boiótie. Význam začínalo mať i susedné mesto [[Livadia]]. V roku 1204 dobyli [[Istanbul\|Konštantínopol]] križiaci a tak sa územie Boiótie dostáva do európskeho Latinského cisárstva. Vtedy sa v Boiótií usadzujú albanofónne kmene [[Arvaniti\|Arvanitov]], ktoré sem prišli z dnešného južného Albánska. Na rozdiel od [[Atika\|Atiky]] však boli Gréci v Boiótií vo väčšine oproti Arvanitom. [[Arvaniti]] sa usadili na vidieku, ktorý bol fakticky neosídlený, keďže [[Gréci]] sa sústredili vo väčších osadách a mestách ako [[Téby]], [[Livadia]], Aspra spitia (staroveká [[Antikyra]]), [[Arachova]] a Petromagula (staroveký [[Orchomenos]]). Arvaniti teda na vidieku založili mnohé dediny, medzi nimi napr. dedina [[Mavromati]], ktorú založil známy Arvanít Gjerg Mavromatis (v preklade z gréčtiny Juraj Čiernooký), či dedinka Kukura, ktorú založil vodca fary (kmeňa) Kukuras. Tieto dediny existujú dodnes. Gréci však boli vo väčšine, ~~kedže~~keďže obývali mestá a Arvanitov na vidieku nebolo veľa. Na severe Boiótie sa však Arvaniti neusadili a tak tu dodnes existujú aj dediny obývané gréckohovoriacimi obyvateľmi. Aj po znovuzaložení Byzancie v roku 1267 bola Boiótia súčasťou európskeho štátu Athina (Atény). '''Turecká nadvláda''' Riadok 29: Dnes sa význam Boiótie opäť navrátil, vďaka početným starogréckym pamiatkam, ktoré lákajú turistov. Boiótia má dva jazyky, väčšina obyvateľov hovorí novogrécky, obyvatelia na juhu však rozprávajú albánskym jazykom [[Arvaniti\|Arvanitov]]. Arvaniti sú sústredení v združení dedín známych ako [[Dervenochoria]]. Najvýznamnejšie moderné mestá sú tu [[Livadia]] na severe, ktorá je hlavným mestom kraja, ďalej [[Téby\|Thiva]] (Théby), [[Arachova]], [[Antikyra]], [[Chaironeia\|Cheronia]] (Chaironeia), [[Akrefnia]] či Dervenochoria. Téby si dodnes uchovali svoj obchodný charakter, sú známe ako mesto trhovísk. Veľmi známa je aj tradičná grécka dedina [[Arachova]], kde sa každoročne konajú slávnosti [[Svätý Juraj\|Svátého Juraja]], ''Ajiorjitika''. Tieto slávnosti sú známe v celom Grécku. Počas slávností sa spievajú tradičné piesne, ktoré sú v klasickom štýle kraja [[Rumélia]]. Tradičnými ľudovými nástrojmi sú dychové: [[Klarinet\|klarina]] (klarinet), [[zurna]] a [[flojera]]. Ľudový kroj z Boiótie je rovnaký, ako majú aj iné kraje pevninského Grécka. Muži nosia tradičnú suknicu [[fustanella]]. Najznámejšou ľudovou piesňou je ''Na imun stin Arachova, na do to panijiri-Keby som bol v Arachove a videl by som zábavu''. == Známi Boiótčania == * [[Hesiodos]] - – starogrécky spisovateľ * [[Plutarchos]] - – starogrécky historik * [[Narkissos]] - – bájna postava * [[Theodoros Vryzakis]] - – známy novogrécky maliar * [[Charis Alexiu]] - – novogrécka speváčka, [[Anatólia\|maloázijskeho]] pôvodu * [[Jannis Plutarchos]] - – novogrécky spevák == Zdroj == * Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη {{Staroveké Grécko}}

Boiótia: Rozdiel medzi revíziami