Victor Hugo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 195.146.142.2 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MatSuBot |
|||
Riadok 13:
'''Victor Marie Hugo''' (* [[26. február]] [[1802]], [[Besançon]] – † [[22. máj]] [[1885]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[básnik]], [[prozaik]], [[dramatik]], [[román]]opisec, [[politik]] a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho [[romantizmus|romantizmu]].
V roku [[1837]] bol vymenovaný za [[dôstojník]]a [[Čestná légia|Čestnej légie]]. Roku [[1845]] vstúpil do politiky a bol vymenovaný za [[pair]]a, v komore pairov sa vyslovoval za návrat [[Napoleon III.|Ľudovíta Bonaparta]], po zrušení pairstva ([[1848]]) úspešne kandidoval do ústavodarného zhromaždenia (na listine Constitutionelu) ako zástanca pravicovej politiky. Ľavicovým politikom sa stal až v októbri [[1849]]. Odvtedy vystupoval ako odporca Ľudovíta Bonaparta a zástanca liberálneho [[socializmus|socializmu]]. Z tohto dôvodu odišiel po štátnom prevrate ([[2. december]] [[1851]]) do exilu a usadil sa v [[Brusel]]i, potom na ostrovoch [[Jersey]] a [[Guernsey]]. Do [[Paríž]]a sa vrátil až v roku [[1870]]. Roku [[1871]] bol zvolený do bordeauxského zhromaždenia, z ktorého veľmi skoro vystúpil. Roku [[1875]] sa stal senátorským delegátom a onedlho na to [[senát (komora parlamentu)|senátorom]]. Roku [[1881]]
== Mladosť a
Victor-Marie Hugo bol tretím a posledným synom Josepha Léopolda Sigisberta Huga (1773 – 1828) a Sophie Trébuchetovej (1772 – 1821). Jeho bratia sa volali Abel Joseph Hugo (1798 – 1855) a Eugène Hugo (1800 – 1837). Victor sa narodil v roku [[1802]] v meste [[Besançon]] (región [[Franche-Comté]]) a väčšinu svojho života prežil vo Francúzsku. Počas vlády [[Napoleon III.|Napoleona III.]] bol však nútený odísť do exilu – v roku [[1851]] žil krátko v [[Brusel]]i, v období od [[1852]] do [[1855]] na ostrove [[Jersey]] a v rokoch 1855 – 1870 a 1872 – 1873 na ostrove [[Guernsey]]. V roku [[1859]] bola vyhlásená všeobecná [[amnestia]] – odvtedy bol [[exil]] Hugovou vlastnou voľbou a výrazom protestu proti francúzskej vláde.
Riadok 32:
[[Súbor:Victor Hugo-Hernani(1).jpg|frame|right| „Bitka o ''Hernaniho''“ (1830)]]
Na divadelných doskách
Prvou Hugovou hrou uvedenou na scénu pod jeho vlastným menom bola ''[[Marion de Lorme]]''. Hoci bola spočiatku zakázaná kvôli nelichotivému portrétu francúzskej monarchie, v roku [[1829]] sa ju nakoniec podarilo uviesť bez zásahu cenzúry, úspech však nezískala. Zato hra, ktorú Hugo napísal nasledujúci rok, ''[[Hernani]]'', sa stáva jednou z najúspešnejších a najdôležitejších udalostí pre francúzske divadlo 19. storočia. Premiéra tejto hry vošla do povedomia ako „Bitka o ''Hernaniho''“. Dnes táto dráma upadla hlboko do zabudnutia, pripomína ju len [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] rovnomenná opera, ktorá sa ňou inšpirovala. V dobe svojho uvedenia však Hernani takmer vyvolal roztržky medzi znepriatelenými tábormi vo francúzskej literatúre a spoločnosti: romantikmi vs. klasicistami, [[liberalizmus|liberálmi]] vs. [[konformizmus|konformistami]] a republikánmi vs. rojalistami. Tlač síce hru do veľkej miery odsúdila, divadlo však bolo každý večer plné a Hugo bol korunovaný za popredného vodcu francúzskeho romantizmu. Hra tiež signalizovala, že Hugov koncept [[Romantizmus|romantizmu]] sa stáva vo veľkej miere spolitizovaným – Hugo bol presvedčený, že tak ako [[liberalizmus]] v politike môže oslobodiť krajinu od monarchistickej [[Tyrania|tyranie]] a [[Diktatúra|diktatúry]], romantizmus predstavuje oslobodenie umení od klasicistických obmedzení.
| |||