Jeremiáš bol povolaný asi roku [[627 pred Kr.]]. Žil v období, keď kráľ [[Nebukadnesar II.|Nabuchodonozor]] prvý krátprvýkrát obsadil Jeruzalem a odvliekol časť ľudí (598 pred Kr.). Nabáda ľudí, aby čakali a nevzbúrili sa, a preto je považovaný za zradcu a chcú ho zabiť. Roku [[587 pred Kr.]] prišiel Nabuchodonozor druhý krátdruhýkrát. Zničil Jeruzalem, podpálil chrám a odvliekol skoro všetkých do [[Babylon]]u. Zaniklo teda aj [[Judsko|Judské kráľovstvo]] (Južné). Jeremiáš vytýka nedostatok horlivosti, no po [[Joziáš]]ovej (Josiášovej) smrti aj on stráca nádej a videl, že aj Judské kráľovstvo (Južné) je stratené. Po prvom páde Jeruzalemu začína písať optimistické proroctvá o kráľovstve [[Mesiáš (náboženstvo)|Mesiáša]] vytvorenom [[Boh]]om, o novom kráľovi ustanovenom Bohom. Vravel, že katastrofa, ktorá sa stala, je iba očisťovaním a Pán príde a ustanoví novú zmluvu. Trest neznamená, že Boh zabudol.
V čase exilu boli napísané [[Náreky]] (Plač Jeremiášov), žalospevy pripojené k Jeremiášovi. Sú to výkriky bolesti, opisujú drámu Izraelitov, bezvýchodiskovú situáciu, ale zároveň prosbu Bohovi. Tvorí ich 5 ód.
