Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

Obyvatelia krajiny boli týmto aktom agresie šokovaní, mnohí zastavovali postupujúce jednotky a snažili sa vojakom vysvetliť, že na inváziu nebol žiadny dôvod. Na niektorých miestach obyvatelia strhli označenia ulíc a smerové tabule, aby okupačné sily dezorientovali<ref>[http://mozaika.sme.sk/c/2763147/August-na-namesti-SNP-byvalom-Stalinovom-namesti.html http://mozaika.sme.sk - Július Fekiač st.: August na námestí SNP (bývalom Stalinovom námestí)] prístup 14-6-2008</ref>. [[Československá ľudová armáda]], na rozkaz prezidenta Svobodu, nekládla odpor. Jednotky dostali zákaz vychádzania. Z vojenského hľadiska bola operácia uskutočnená perfektne, všetky významné miesta a priestory boli v priebehu dňa obsadené. Nepodarilo sa však uskutočniť predpokladaný prevrat a nastoliť robotnícko-roľnícku vládu, ktorú by zorganizovali odporcovia reforiem z konzervatívneho krídla KSČ.

Najostrejšie prejavy odporu boli spojené s pokusom sovietskych jednotiek obsadiť budovu pražského [[Československý rozhlas|rozhlasu]]. Pri potýčkach v okolí rozhlasu zahynulo 30 ľudí a vyše 300 ich bolo ranených<ref>Kronika 20. storočia 1960-1969 / 7, Fortuna Libri, Edícia denníka SME, s. 994</ref>. V priebehu invázie bolo zabitých pri potýčkach s intervenčnými jednotkami alebo v dôsledku nehôd prišlo o život 108<ref>[http://www.ceskenoviny.cz/domov/index_view.php?id=317231 http://www.ceskenoviny.cz] Historici: Obětí srpnové okupace je více. prístup 14-6-2008</ref> Čechov a Slovákov. 29 ľudí prišlo o život na Slovensku, jeden Slovák tiež zahynul pri stretoch okolo budovy rozhlasu v Prahe<ref>[http://www.upn.gov.sk/august-68/data/obete/obete-augusta-68.pdf http://www.upn.gov.sk - obete augusta 1968] prístup 21.8.2008</ref>. Pri prejavoch odporu a niekoľkých útokoch na invázne sily zahynulo 11 sovietskych vojakov, ďalších 87 bolo hospitalizovaných<ref name="hrono">[http://www.hrono.ru/sobyt/1900sob/1968dunay.html http://www.hrono.ru] (po rusky) prístup 14-6-2008</ref>. Okrem toho zahynulo 85 vojakov pri leteckých a dopravných nehodách<ref name="hrono"/>. Celkovo však k výrazným ozbrojeným zrážkam nedošlo, čiastočne aj vďaka vyhláseniam Dubčeka a Svobodu pre zachovanie pokoja. Najmä vojaci prvej inváznej vlny, ktorá prekročila hranice v noci z 20. na 21. augusta, boli zaskočení jednaním civilného obyvateľstva, mnohí postupne začínali chápať, že boli oklamaní a vstup na česko-slovenské územie bol nezákonný a nesprávny. Sovietske velenie, však väčšiu časť vojsk prvej vlny v nasledujúcich dňoch vystriedalo čerstvými jednotkami. Tie už nenarážali na prejavy odporu v takej miere ako ich predchodcovia, najmä kvôli postupnému otupeniu a v konečnom dôsledku aj upokojeniu verejnej mienky v krajine.

[[Spojené štáty americké]] na inváziu oficiálne nereagovali, keďže akceptovali dohody o povojnovom rozdelení Európy. [[Lyndon B. Johnson]] navyše nariadil stiahnuť všetky americké vojská v oblasti do vzdialenosti {{km|60|m}} od česko-slovenských hraníc. Niektoré socialistické krajiny, ako [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]] a [[Juhoslávia]], sa na inváziíinvázii odmietli zúčastniť a vyjadrili vedeniu [[Komunistická strana Československa|KSČ]] podporu. Albánsko v dôsledku nesúhlasu s inváziou vystúpilo z [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Na udalosti reagovali veľmi citlivo aj v iných častiach sveta, komunisti v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] napríklad vydali zvláštny obežník, ktorý nariaďoval objasniť v partizánskych jednotkách situáciu v Česko-Slovensku a nutnosť reakcie krajín Varšavskej zmluvy<ref>Daniel Kamas: ''Válka ve Vietnamu. /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 131 - 132</ref>.

Prítomnosť intervenčných vojsk na československom území vyvolávalovyvolávala veľkú vlnu nevôle v celej krajine a ich odsun sa stal jedným z hlavných bodov rokovaní vedení oboch krajín. Bola potreba odsunu intervenčných vojsk, ktoré zotrvávali na území ČSSR aj v zmysle 5. bodu [[Moskovský protokol|Moskovského protokolu]]. Obe strany sa dohodli, že „''akonáhle pominie vzniknuté ohrozenie vymožeností socializmu v Československu a ohrozenie bezpečnosti štátov socialistického spoločenstva , sa po etapách uskutoční odchod spojeneckých vojsk z československého územia.''“<ref>Štefanský, M., 2008: [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf ''Rokovania o rozmiestnení sovietskych vojsk na území Československa (august - október 1986).''] Vojenská história, 1, s. 93-107</ref>

Do [[4. novembra]] [[1968]] opustili Česko-Slovensko armády [[Poľsko|Poľska]], [[NDR]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Bulharsko|Bulharska]]. Časť sovietskych jednotiek po okupácii zostala na území Česko-Slovenska až do roku [[1991]]. Podľa odhadov bolo v Česko-Slovensku dislokovaných na 33 lokalitách okolo 150 000 osôb. Do užívania boli sovietskym vojskám ponechané celé vojenské priestory (napr. [[Vojenský prostor Milovice|Milovice]], [[Vojenský újezd Libavá|Libavá]], [[Vojenský prostor Ralsko|Ralsko]], alebo [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]]), kasárne (napr. [[Horňátky]], [[Rokytnice v Orlických horách]]), ako aj niektoré civilné objekty (napr. nemocnica [[Kostelec nad Černými lesy]]). V Miloviciach bolo zriadené veliteľstvo sovietskej [[Stredná skupina vojsk|Strednej skupiny vojsk]] a bolo tu vybudované v podstate celé nové mesto s tisíckou bytov. Na Slovensku sa usídlili sovietske vojská na mnohých miestach, napr. v [[Častkovce|ČaskovciachČastkovciach]], [[Jelšava|Jelšave]], [[Komárno|Komárne]], [[Nemšová|Nemšovej]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Michalovce|Michalovciach]], [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Skalka nad Váhom|Skalke nad Váhom]], [[Zvolen]]e, [[Vlkanová|Vlkanovej]], [[Voderady|Voderadoch]] a [[Vrútky|Vrútkach]]. Dlhodobý pobyt sovietskych vojsk len na slovenskom území spôsobil veľké škody na [[životné prostredie|životnom prostredí]]. Na základe nutných [[sanačné práce|sanačných prác]] boli v rokoch 1990 – 1992 ohodnotené do výšky 986 568 825 [[Kčs]]<ref>Paluchová, K., Ondrejičková, R., 2008: [http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/14_sucasny.pdf ''Súčasný stav lokalít poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády.''] Enviromagazín, 13, 6, s. 22-23</ref>.

V priebehu 90. rokov pri stretnutí [[Václav Havel|Havla]] s [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačovom]], odovzdal prezident ZSSR kópiu pozývacieho listu, ktorý podpísalo viacero členov konzervatívneho krídla KSČ. V Československu nebol pre podporu zahraničnej intervencie odsúdený ani jeden z týchto predstaviteľov. [[Vasiľ Biľak]], vtedy posledný žijúci signatár pozývacieho listu, bol slovenskou [[generálna prokuratúra Slovenskej republiky|prokuratúrou]] zbavený obvinenia pre chýbajúcich svedkov a nedostatok dôkazových materiálov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu