Pinocytóza: Rozdiel medzi revíziami

d
drobná úprava
d (obrázok)
d (drobná úprava)
 
'''Pinocytóza''' je jeden z možných spôsobov [[endocytóza|endocytózy]] (aktívneho príjmu látok [[bunka|bunkou]]). Bunky takto prijímajú predovšetkým látky rozpustené v [[extracelulárna tekutina|extracelulárnej tekutine]]. Zväčša ide o malé častice, ale takýmto spôsobom môžu byť napríklad prijímané aj rôzne [[plyn]]y.
 
Pinocytóza prebieha vydutím [[cytoplazmatická membrána|cytoplazmatickej membrány]] dovnútra bunky a následným spojením okrajov vydutiny, čím vznikne [[vezikula]] obsahujúca časť okolitej tekutiny spolu s látkami ktoré sú v nej rozpustené. Vezikula sa môže v bunke buď rozpadnúť, pričom jej obsah difunduje do cytoplazmy alebo môže prísť k jej zlúčeniu s [[lyzozóm]]om, a následnému štiepeniu látok, ktoré sa v nej nachádzajú. <ref>Nečas O. a kolektiv: ''Biologie'', Avicenum, Praha 1982, 395 s., ISBN 08-042-82</ref>
 
Pinocytóza na rozdiel od [[receptormi sprostredkovaná endocytóza|receptormi sprostredkovanej endocytózy]] neslúži na príjem špecifických látok. V porovnaní s [[fagocytóza|fagocytózou]] sa pri nej nevytvárajú [[panôžky]] a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú menšiu veľkosť (5 - 20 nm).
V porovnaní s [[fagocytóza|fagocytózou]] sa pri nej nevytvárajú [[panôžky]] a vezikuly vzniknuté pri pinocytóze majú menšiu veľkosť (5 - 20 nm).
 
Pinocytóza, tak ako ostatné aktívne endocytotické procesy, vyžaduje na svoj chod energiu, najčastejšie vo forme [[ATP]].