Adygejsko: Rozdiel medzi revíziami

'''Adygejsko''', dlhý tvar '''Adygejská republika''', je [[republika]] [[Rusko|Ruskej federácie]], z hľadiska federálneho usporiadania ide o [[subjekt Federácie]]. Administratívne patrí do [[Južný federálny okruh|Južného federálneho okruhu]]. <br>Nachádza sa v západnej časti Severného [[Kaukaz]]u. Územie republiky je [[Enkláva (politická geografia)|enklávou]] vo vnútri [[Krasnodarský kraj|Krasnodarského kraja]].<ref name=EB/>

Napriek svojej polohe patrí Adygejsko medzi najpokojnejšie oblasti Kaukazu.

Územie Adygejska má nepravidelný tvar v smere juh-severozápad.
<br>Severná časť sa rozprestiera na rovine, leží na ľavom brehu rieky [[Kubáň (rieka)|Kubáň]] ([[Kubáňska nížina]]), na ktorej sú vybudované viaceré vodné priehrady. Južnú tvorí predhorie [[Veľký Kaukaz|Veľkého Kaukazu]].<ref name=EB/>
<br>Asi 40 % rozlohy zaberajú prevažne listnaté lesy ([[buk]], [[dub]], [[hrab]], [[javor]], a i.).

[[podnebie (klíma)|Podnebie]] republiky je prevažne mierne,<ref name=EB/> s priemernými teplotami v januári −2 °C a v júli +22 °C. Sú tu však veľké rozdiely, čo vyplýva z rôznorodosti kajinykrajiny. Severné rovinaté oblasti majú skôr mierne kontinentálne podnebie, v podhorípodhorie vlhké teplé podnebie a vjužná južnej častičasť chladné vysokohorské podnebie. Klímu výrazne ovplyvňuje blízkosť nezamŕzajúceho [[Čierne more|Čierneho mora]], vďaka ktorému krajinu zohrievajú aj v chladných mesiacoch teplé vzdušné prúdy. Rovnako je aj zdrojom tzv. ''čiernomorských„čiernomorských [[cyklón (víchrica)|cyklónov]]''“, ktoré sú hlavným zdrojom zrážok v oblasti. Priemerný ročný úhrn zrážok je {{mm|700|m}}.<ref name=EB/> Ročne má Adygejsko 200 – 250 slnečných dní.

Adygejsko má bohaté zásoby [[drevo|dreva]].

Z nerastných surovín sa na jeho území nachádzajú menšie ložiská [[zemný plyn|zemného plynu]],<ref name=EB/> [[ropa|ropy]],<ref name=EB/> [[zlato|zlata]] a iných [[ruda|rúd]]. Naopak sú

Sú tu veľké zásoby stavebných materiálov<ref name=EB/> – [[štrk]]u, [[piesok|piesku]], [[íl]]u a [[vápenec|vápenca]].

Hlavnými riekami sú: [[Kubáň (rieka)|Kubáň]], [[Laba (rieka)|Laba]] a [[Belaja (rieka)|Belaja]].<ref name=EB/>

Územie Kaukazu je osídlené od praveku. Oblasť v okolí hlavného mesta [[Majkop]] je známa nálezmi z [[Majkopská kultúra|Majkopskej archeologickej kultúry]]. Na území dnešného Adygejska boli nájdené mnohé úžitkové i ozdobné predmety, ktoré dnes tvoria svetoznámu zbierku ''„Zlato skýtov“'' vystavovanú v [[petrohrad]]skej [[Ermitáž]]i (viac pozri tu:.<ref>[http://www.hermitagemuseum.org/html_Ru/03/hm3_10-1_00_0.html Ermitáž, predmety z expozície ''„Zlato skýtov“'' (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref>). [[Megalit]]ické kamenné [[dolmen]]y sú rozmiestnené po celom území Adygejska i Kaukazu. Pre Kaukaz bola typická multinacionalita aj v ďalekej minulosti – žilo tu množstvo rôznych kmeňov,. dnešníDnešní Adygejci odvodzujú svoj pôvod zo starovekých kmeňov [[Skýti|Skýtov]] a [[Sarmati|Sarmatov]], [[Meoti|Meotov]], [[Achejovia|Achejov]] či [[Kerketi|Kerketov]], ktorí obývali severozápadný Kaukaz a čiernomorské pobrežie..<ref>[http://www.adygheya.ru/info/history/index.shtml Oficálny portál Adygejska - História (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref>

[[Adygejci|Adygovia]] takisto oddávna udržovali čulé obchodné i politické styky s ruskými kniežatstvami.<ref>[http://www.adygheya.ru/info/history/index.shtml Oficiálny portál Adygejska - História (v ruštine)] dostupné 2.3.211</ref> V r.roku [[1557]] časť adygejských kniežat požiadala ruského cára o pričlenenie ich území k Rusku. Toto spojenie bolo potvrdené [[svadba|sobášom]] cára [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV.]] s dcérou miestneho vládcu – kniežaťa Termjuka Goševnaja. Vďaka tomu sa otvorila cesta mnohým adygejským kniežatám na cársky dvor a stali sa významnými vojenskými hodnostármi [[Moskovský štát|Moskovského štátu]] a neskôr Ruského impéria.

Za záchranu adygejského národa a vznik novodobého Adygejska sa považuje vyhlásenie ''Adygejskej (Čerkesskej) autonómnej oblasti'' [[27. júl]]a [[1922]],<ref name=EB/> ktorá vznikla vyčlenením z okolitých administratívnych útvarov. [[28. jún]]a [[1991]] bola prijatá Deklarácia o štátnej suverenite Sovietskej socialistickej republiky Adygejsko. Následne bola zákonom Ruskej federácie z [[3. júl]]a [[1991]] zakotvená premena Adygejskej autonómnej oblasti na Sovietsku socialistickú republiku Adygejsko a jej začlenenie do Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.

V súlade s politickými zmenami a zánikom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] [[12. december|12.decembra]] [[1991]] došlo [[24. marec|24.marca]] [[1992]] k premenovaniu na ''Adygejskú republiku'', ktorá je dnes jedným zo [[subjekt Federácie|subjektov Ruskej federácie]].<ref name=EB/>

[[Súbor:Islame-ensemble.jpg|vľavo|náhľad|Kaukazský folklórny súbor z Adygejska]] Podľa oficiálneho portálu Adygejska má v súčasnosti (2007) republika okolo 441 tisíc obyvateľov, z ktorých viac ako polovica, t. j. 231,8 tisíc800, žije v dvoch mestách ([[Majkop]] a [[Adygejsk]]) a piatich sídlach mestského typu. Rovnaký zdroj uvádza, že viac ako 22% obyvateľstva je v poproduktívnom veku a asi 70 tisíc obyvateľov sú deti do 14 rokov veku.

Väčšina obyvateľstva je sústredená na rovinatom území republiky, tam dosahuje hustota osídlenia miestami až 141 ľudí na km². MajmenšieNajmenšie osídlenie je v horských oblastiach. Priemerná hustota osídlenia je takmer 57 ľudí na km².

1.# mesto [[MajkopAdygejsk]] ([[ruština|rus.]] МайкопАдыгейск) – ''hlavné mesto''<br>

3.# GiaginskýKrasnogvardejský rajón ([[ruština|rus.]] ГиагинскийКрасногвардейский район)<br>

4.# KošechabľskýMajkopský rajón ([[ruština|rus.]] КошехабльскийМайкопский район)<br>

5.# KrasnogvardejskýTachtamukajský rajón ([[ruština|rus.]] КрасногвардейскийТахтамукайский район)<br>

6.# MajkopskýTeučežský rajón ([[ruština|rus.]] МайкопскийТеучежский район)<br>

7.# TachtamukajskýŠovgenovský rajón ([[ruština|rus.]] ТахтамукайскийШовгеновский район)<br>

[[Štátny znak]] Adygejska má tvar kruhu, ktorý je zhora obkolesený nápisom „Adygejská republika“ v ruskom a adygejskom jazyku. Oba nápisy oddeľuje zlatá hviezda. Na spodnom okraji kruhu sú umiestnené rastliny typické pre Adygejsko – listy [[dub]]u a [[javor]]a, klas [[pšenica|pšenice]] a [[kukurica|kukurice]]. Zdola je rastlinný motív rozdelený iniciálami „RF“ (Ruská federácia), uprostred ktorých je hlava [[tury (podčeľaď)|tura]], hlavný druh dobytka typického pre túto oblasť. Nad týmto motívom je národný stôl „''ane''“„ane“, na ktorom je položený [[chlieb]] a [[soľ]] (symbolizujúce pohostinnosť Adygejcov).

Uprostred kruhu je vyobrazený bájny národný hrdina – bohatier „''Sausryko''“„Sausryko“ na ohnivom lietajúcom koni. V ruke drží fakľu s ohňom, ktorý ukradol bohom pre dobro ľudí.

Zelená farba symbolizuje život, večnosť, adygejské lesy, ale zelená je aj farbou [[islam|islamu]]. .<ref>Борисов И. В., Козина Е. Н.: ''Геральдика России''; «Астрель», 2006, ISBN 5-271-11355-8</ref>

<center><gallery>

</gallery></center>