|
== Základné údaje ==
*
* rozloha: {{km2|2505000}}
* najväčšia hĺbka {{m|5121|m}} juhozápadne od polostrova [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].
* teplota vody:
** priemerná na povrchu vo februári: od 8 °C do 17 °C, v auguste 19 °C v Lionskom zálive a smerom na východ dosahuje až 27 – 30 °C.
** hlbinná teplota neklesá pod 13 °C, pretože do Stredozemného mora nepritekajú studené spodné vody z Atlantiku.
* slanosť vody: 36 promile na západe, 39,5 promile na východe
* významné prítoky: [[Níl]], [[Ebro]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]], [[Pád (rieka)|Pád]]
* významné ostrovy: [[Sicília (ostrov)|Sicília]] (najväčší a najľudnatejší), [[papaBaleáry]], [[Sardínia]], [[Korzika]], [[Kréta]], [[Malta]], [[Cyprus]], [[Východoegejské ostrovy|Egejské ostrovy]]
* pobrežiе:
** еurópske je výrazne členité a výbežky pevniny v podobe polostrovov a ostrovy vyčlenili samostatné okrajové moria
** africké je je Ien mierne členité a nápadnejšie vnikajú doň len zálivy Veľká Syrta a Malá Syrta.
* okrajové moria: [[Ligúrske more]], [[Tyrrhenské more]], [[Jadranské more]], [[Iónske more]], [[Krétske more]], [[Egejské more]] a [[Levantské more]]
* zálivy: najmä Lionský, Janovský, Tertský, Tarentský, Messénsky, [[Veľká Syrta]] a [[Malá Syrta]].
* významné prístavy: [[Marseille]], [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Neapol]], [[Barcelona]], [[Alexandria]], [[Port Said]], [[Bejrút]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Istanbul]], [[Solún]].
== Charakteristika ==
Stredozemné more je pozostatkom niekdajšej sústavy oceánskych bazénov [[Tethys (more)|Tethys]], z ktorej boli počas [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho horotvorného procesu]] [[orogenéza|vyvrásnené]] mladé horské reťazce európskych pohorí. Oblasť Stredozemného mora je seizmicky veľmi aktívna, časté sú zemetrasenia, najmä v polostrovných územiach, ako aj aktívna vulkanická činnosť ([[Vezuv]], [[Etna]]).
Príjemná [[subtropické podnebie|subtropická klíma]], slnečnosť, teplá voda a pekné pláže umožnili rozvoj [[cestovný ruch|cestovného ruchu]]. Svetoznáma je napr. [[Azúrové pobrežie|Riviéra]].
Fauna je bohatá a rôznorodá, pre [[rybolov]] sú dôležité [[sardinky]], [[makrela]], [[tuniak]], ďalej sú to [[ustrice]], [[langusty]], [[koraly]] a pod.
Mnohé z prítokov (ako Pád) odvodňujú priemyselné oblasti, čím sa značne znečisťuje morská voda. V severných [[šelf]]ových oblastiach [[Jadranské more|Jadranského]] a [[Egejské more|Egejského mora]] sa ťaží [[ropa]] a zemný [[plyn]].
Oblasť Stredozemného mora je významná aj z historického hľadiska. Na jeho brehoch vznikli staroveké kultúry [[Egypt]]a, [[Feničania|Fenície]], [[Kartágo|Kartága]], [[Staroveké Grécko|Grécka]] a [[Staroveký Rím|Ríma]]. Rozhodujúci význam malo Stredozemné more aj v [[stredovek]]u, stratilo ho však objavením námorných ciest do [[India|Indie]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho význam opäť vzrástol po výstavbe [[Suezský prieplav|Suezského prieplavu]].
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Mediterranean Sea}}
{{Atlantický oceán}}
[[Kategória:Stredozemné more| ]]
| 