Neoterici: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix. |
-nepravdivé informácie (o gréckych predstaviteľoch), pridanie zdroja |
||
Riadok 1:
'''Neoterici''', singulár '''neoterik''' (z gréckeho νεωτερικοι) alebo '''neóterická škola básnikov''' bol [[avantgarda|avantgardný]] smer v literatúre počas [[antika|antiky]].
| priezvisko = Kuťáková
| meno = Eva
| priezvisko2 = Vidmanová
| meno2 = Anežka
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovník latinských spisovatelů
| vydanie = 2
| typ vydania = přeprac. a dopl.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Leda
| počet strán = 671
| strany = 417-418
| isbn = 80-7335-042-4
| rok = 2004
| jazyk = po česky
}}</ref>
Neoterická poézia znamenala významný posun od tradičných básnických tém aj foriem, ktoré predstavoval predovšetkým [[Homér]] a jeho [[epika]]. Vzletné, rozsiahle eposy s mytologickými námetmi nahradili noví básnici menšími útvarmi osobného rozmeru. Na jednej strane sa tým priblížili bežnému životu a bežnému jednotlivcovi, na strane druhej sa ale pokúšali dosiahnuť v kratších básnických útvaroch metrickú a formálnu dokonalosť, a to viedlo nutne k vnútornej zložitosti ich tvorby. Niektoré básne, hoci krátke, tak vyžadovali komentár, aby im bolo možné porozumieť.
Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s
▲Vznik mladorímskej poézie v Ríme súvisel s podobným posunom štátneho zriadenia od demokracie cez obdobie [[Neskorá rímska republika|občianskych bojov]] a diktatúr k cisárstvu. Rovnako ako helenistickí hegemóni, rímski diktátori, [[triumvirát|triumvirovia]] a neskôr cisári neboli ochotní počúvať kritiku namierenú voči svojej osobe. Pokiaľ sa básnici chceli vyhnúť nepriateľstvu mocných a prípadných následkov, museli očistiť svoje verše od všetkého, čo by mohlo mať politický podtón.
▲Na rozdiel od svojich gréckych predchodcov, rímski ''poetae novi'' neboli básnikmi-učencami, ale predovšetkým predstaviteľmi rímskej aristokracie, ktorá sa až do tejto doby zaujímala o literatúru minimálne a dávala prednosť kariére v politike alebo armáde. Odmietnutie ''negotia'' (verejnej kariéry) na úkor ''otia'' (doslova záhaľka, voľný čas, teda život vyplnený inak ako verejnou činnosťou) vyplývalo z nepokojných pomerov v republike, kde tradične vládnúca aristokracia bola nahrádzaná niekoľkými jednotlivcami a kde sa akákoľvek politická angažovanosť v neistom boji viacerých strán stávala nebezpečnou. Odchod z politickej scény a jej nahradenie básnictvom bol spôsob, ako vyjadriť nesúhlas s pomermi.
Najvýznamnejší predstavitelia mladorímskej školy sú:
Řádek 31 ⟶ 32:
* [[Publius Terentius Varro Atacinus]]
* [[Gaius Licinius Calvus]]
== Referencie ==
<references />
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Conte
| meno = Gian Biagio
| titul = Dějiny římské literatury
| vydanie = 1
| typ vydania =
| miesto = Praha
| vydavateľ = KLP
| počet strán = 790
| strany =
| isbn = 80-85917-87-4
| rok = 2003
| jazyk = po česky
}}
[[Kategória:Literárne hnutia]]
|