|
| Poznámky = Gramotnosť: 93% (1992)
}}
[[Súbor:Gr-map.png|thumb|right|Mapa Grécka]]
'''Grécko''' ([[Gréčtina|gr.]] ''Ελλάδα-Ellada'' alebo ''Ελλάς-Ellas'', starogr. ''Έλλάς-Hellas''), dlhý tvar '''Grécka republika'''{{#tag:ref|Na výslovnú žiadosť gréckej strany sa v medzinárodných dohodách, zmluvách a podobných dokumentoch medzi Gréckou republikou a Slovenskou republikou používa podoba Helénska republika, v ostatných prípadoch podoba Grécka republika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Slovenské vžité názvy štátov a závislých území
| url = http://www.skgeodesy.sk/index.php?www=sp_file&id_item=560
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2.12.2009
| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
| miesto =
| jazyk = po slovensky
}}</ref>|group=pozn}} ([[Gréčtina|gr.]] ''Ελληνική Δημοκρατία-Elliniki Dimokratia'') je štát ležiaci v južnej Európe na juhu [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]], na [[Peloponéz|Peloponézskom polostrove]], na ostrove [[Kréta]] a v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] (ostrovy [[Rodos]], [[Samos]], [[Chios]], [[Psara]], [[Lesbos]], [[Kastelorizo]] a iné menšie).
Väčšina jazykov používa pre túto krajinu latinské meno, z latinského ''Graecia''.
Grécko na severe hraničí s [[Albánsko]]m ({{km|282|m}} hraníc), [[Macedónsko]]m ({{km|246|m}}) a [[Bulharsko]]m ({{km|494|m}}) a na východe s [[Turecko]]m ({{km|206|m}}). Medzi Gréckom a Tureckom leží [[Egejské more]], zo západu Grécko obklopuje [[Iónske more]] a z juhu [[Stredozemné more]]. Celková dĺžka pobrežia je {{km|13676|m}}. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä [[Kréta]], [[Eubója]] a [[Rodos]]. Grécko je členskou krajinou [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]].
Grécko sa z hľadiska kultúrnych pomerov už od staroveku rozdeľuje na [[Makedónia (moderné Grécko)|Makedoniu]] (sever), [[Západná Trácia|Trákiu]] (severovýchod), [[Epirus]] (severozápad), [[Tesália|Tesáliu]] (stredovýchod), [[Stredné Grécko|Ruméliu]] (juh, okrem Peloponézu), [[Peloponéz]], [[Kréta|Krétu]], [[Egejské ostrovy]] a [[Iónske ostrovy]].
Najväčším mestom sú [[Atény]] ([[Gréčtina|po gr.]] Athina) s počtom obyvateľov 4 000 000. Druhé najväčšie mesto je [[Solún]] (Thessaloniki) s počtom približne 1 000 000.
Iné významné mestá sú napríklad [[Patra]], [[Pireus]], [[Larisa]], [[Volos]], [[Ioannina]], [[Arta]], [[Preveza]], [[Trikala]], [[Karditsa]], [[Kozani]], [[Grevena]], [[Kavala]], [[Edessa (Grécko)|Edessa]], [[Drama]], [[Xanthi]], [[Lamia]], [[Messolongi]], [[Livadia]], [[Tripoli]], [[Kalamata]], [[Nafplio]], [[Argos]], [[Iraklio]], [[Korint]], [[Ermupoli]], [[Rodos]] či [[Mytilini]].
== Meno ==
Meno ''Hellas'' označuje krajinu, ktorú obývajú Heléni, teda Gréci. Toto meno vzniklo počas antického gréckeho obdobia, kedy sa vytvorilo helénske národné povedomie gréckohovoriacich národov. Nie je však presne jasné, čo sa za Grécko má považovať, teda či doňho môžeme rátať aj ostatné, Grékmi obývané oblasti, ako [[Iónia]], južná [[Itália]] a [[grécke ostrovy]], alebo len územie dnešného pevninského Grécka. Počas rímskej doby bolo pevninské Grécko súčasťou provincii [[Macedónia]], [[Epirus]] a [[Achája (historické územie)|Achája]], celkovo sa však medzi Rimanmi používalo meno ''Graecia''. V Byzantskej dobe vznikla na území dnešného južného Grécka územnosprávna jednotka, [[théma]], [[Hellas (théma)|Hellas]]. Toto starogrécke toponymum pretrvalo v byzantskej administratíve až do 13. stor., kedy Byzantskú ríšu dobyli [[križiaci]], ale už od ranobyzantskej doby sa grécke obyvateľstvo vo všetkých oblastiach neoznačuje ako ''Heléni'', pretože toto pomenovanie označovala pohana, ale ako [[Romaioi|Romaiovia]], teda obyvatelia Rímskej ríše, prípadne ''Greki'', meno odvodené od latinského ''Graeci''. Tak sa počas osmanskej nadvlády nad Gréckom, používa u Grékov meno ako ''Ρωμανία (Romania)'', teda "krajina Rimanov-[[Romaioi|Romaiov]]", prípadne ''Ρούμελη (Rumeli)'', názov odvodený od tureckého ''Rum (Grék)''. Zriedkavo sa však vyskytuje aj ''Ellada'', čo je novogrécka verzia starogréckeho ''Hellas''. Až v 19. stor. po vzniku samostatného Grécka sa oficiálne prijal názov ''Ellada'' alebo ''Ellas'', názov štátu bol ''Elliniki Vassilia'', teda [[Grécke kráľovstvo]], pričom vymizlo aj etnické označenie Grékov ako ''Greki'' a ''Romaioi'' a prijalo sa jedine ''Ellinas'', teda ''Helén'', označenie zriedkavo sa vyskytujúce medzi Grékmi od neskorobyzantského obdobia. Po oslobodení Grécka však boli isté snahy niektorých Grékov, nazvať nový štát ''Romania'', teda išlo o snahu pokračovať v byzantskej tradícii, ale tento návrh neprešiel a rovnaký názov si následne adoptovalo [[Rumunsko]], ktoré do tej doby bolo známe ako Valašsko, s cieľom odkázať svoj národ na starorímsku minulosť.
== Dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny Grécka}}
Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedy tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojci]] ([[Kréta]] a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene-[[Achájci]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Ióni]], [[Aiolovia]], [[Epiróti]] a [[Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ. V klasickom období vytvorili Gréci veľkú kultúru, nasledovala [[Staroveký Rím|rímska vláda]], [[Byzantská ríša|byzantské obdobie]], [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]], [[Grécka vojna za nezávislosť|obdobie bojov za nezávislosť]] a vznik moderného Grécka.
== Grécka kultúra ==
[[Súbor:Parthenon.JPG|thumb|right|250px|[[Partenón|Parthenon]], symbol gréckej kultúry]]
Grécka kultúra položila základy modernej [[Európa|európskej]] kultúry. Mnohé poznatky boli známe už starým Grékom, ktorí založili napr. [[Filozofia|filozofiu]], [[divadlo]], [[Astronómia|astronómiu]], [[Rétorika|rétoriku]], [[Medicína|modernú medicínu]] či [[Demokracia|demokraciu]]. Veľký je aj vplyv [[Gréčtina|gréckeho jazyka]] v európskych jazykoch. Slová ako ekonomika, politika, matematika, televízia, stratégia či aristokracia sú gréckeho pôvodu.
Grécka kultúra prežila svoj ďalší veľký rozmach počas [[Byzantská ríša|byzantskej doby]], hlavne v 12.-15. storočí, potom ďalšiemu veľkému rozvoju bránila [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]]. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj [[Kréta]], kde vládli [[Benátky|Benátčania]]. Vyspelá kultúra pretrvala aj na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]], kde [[Turci]] nikdy nevládli, ale aj v [[Anatólia|Anatólií]], ktorá síce patrila Turkom, no vďaka vyspelým veľkomestám si [[Maloázijskí Gréci]] dokázali udržať modernú kultúru. Obrodenie nastáva koncom 19. storočia, po oslobodení Grécka.
Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z [[Byzantská kultúra|byzantských]] a zo [[starovek]]ých tradícií. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva väčšina Grékov. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálne prvky môžeme v gréckej kultúre badať už od [[Mykénska kultúra|mykénskej kultúry]].
Gréci sú národ ktorý sa rád zabáva pri dobrej hudbe, tanci, jedle a víne.
=== Hudba a tance ===
[[Súbor:Sfakia-dance.jpg|thumb|250px|Tanečníci z [[Kréta|Kréty]]]]
[[Súbor:Liraris.jpg|thumb|200px|Kréťan hrá na tradičný nástroj, lyru.]]
''Bližšie informácie v článkoch: [[Grécka hudba]], [[Grécky folklór]]''
Hudba je pre Grékov jedna z najdôležitejších častí ich života. V Grécku je najpopulárnejším žánrom ľudová hudba a hudba vychádzajúca z ľudovej hudby. V žiadnej inej krajine v [[Európa|Európe]] nie je ľudová hudba a tradičné tance tak populárne a udržiavané ako v Grécku, kde dokonca i dnes vznikajú nové ľudové piesne. Grécka hudba má korene v [[Grécka hudba obdobia antiky|starogréckej hudbe]] a už od [[Mykénska kultúra|mykénskej doby]] patrí pod orientálne štýly hudby.
Tradičná ľudová hudba je odlišná v rôznych tradičných krajoch Grécka. Rozdeľuje sa ľudová hudba pevninského Grécka, ľudová hudba z [[Kréta|Kréty]], [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovov]], [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a z krajov, ktoré boli obývané Grékmi do Grécko-tureckej výmeny obyvateľov v r. 1923, teda ľudová hudba [[Pontskí Gréci|Pontských]], [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských]] a [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]].
Pevninská hudba z [[Macedónia|Makedonie]] a [[Západná Trácia|Trákie]] sa podobá ostatnej balkánskej hudbe, hudba z [[Epirus|Epiru]], [[Tesália|Tesálie]], [[Rumélia|Rumélie]] a [[Peloponéz]]u (''dimotiki musiki'') je však špecifická a zároveň najpopulárnejšia celogrécka ľudová hudba. Tradičné nástroje sú hlavne dychové-[[klarinet]], [[zurna]] a [[flojera]], v pozadí znie brnkacie [[ud]]i či [[lauto]]. Najznámejšie piesne z tejto oblasti pochádzajú od novogréckych kmeňov, [[Sarakacani|Sarakacanov]] a [[Karagunidi|Karagunidov]] a tiež z peloponézskeho kraja [[Arkádia]]. V mnohých piesňach sa oslavuje aj hrdinský boj [[Gréci|Grékov]] proti [[Turci|Turkom]]. Tradičným mužským krojom je obľúbená suknica [[fustanella]].
Hudba z gréckych ostrovov (''nisiotika'') je odlišná, dominujú tu [[husle]] a hudba je viac melodická.
Podobnú hudbu majú aj [[Maloázijskí Gréci]] (''mikrasiatika''). V ich tradičnej hudbe prevládajú prevažne brnkacie nástroje ([[Kanun|kanonaki]], [[ud]]i) a husle.
Hudba z [[Pontos|Pontu]] (''pondiaka'') je odlišná, hraná na sláčikový nástroj [[kemenče]], piesne sú rýchle v silnom orientálnom tóne.
Osobitné postavenie má aj hudba z [[Kréta|Kréty]] (''kritika''), kde je tradičným nástrojom sláčiková [[lyra]], podobná ako kemenče. Piesne sú často rýchle a melodické. Tradičná je tu aj [[mandináda]], vtipná rýmovaná porekadlová pieseň. Mandinády sú v Grécku veľmi populárne.
Tradičné grécke tance (''chori'') sa tancujú zvyčajne v kruhu (''kyklos'') a väčšina z nich má staroveký pôvod, ako napr. tanec [[syrtos]], ktorý sa tancuje vo všetkých oblastiach a prvá zmienka o ňom je z 1. stor. po Kr. Jemu podobný tanec je aj ''kalamatianos'', ''itia'' a ''klistos'', ktoré sa tancujú v pevninskom Grécku. Tradičným tancom pevninského Grécka je akrobatický tanec [[tsamiko]], nazývaný aj ''kleftikos choros'', teda ''zbojnícky tanec''.
Na ostrovoch sa tancujú tance ''susta'' či ''pidichtos'', na Kréte je najznámejší divoký tanec [[pendozalis]] či siganos. Krétske tance sú často doprevádzané výstrelmi. Typycké [[Anatólia|maloázijské tance]] sú ''zeimbekiko'', 'karsilamas a ženský tanec ''tsifteteli'', čo je brušný tanec. Pontské tance sú tiež veľmi divoké, známe sú ''Tik'', ''Dipat'' či ''Trigona''. [[Kapadócki Gréci]] tancujú tance ''seitata'', ''El Vassilis'' či ''leilalum''.
Po výmene obyvateľov medzi Gréckom a [[Turecko]]m v roku 1923 priniesli [[Maloázijskí Gréci]] do Grécka svoju tradičnú hudbu, spočiatku spievali ironicky, o problémoch, drogách, tento štýl je známy ako [[Rembetiko]]. Hralo sa v tradičných anatólskych tónoch, prevažovali tu brnkacie nástroje. Po [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]] sa tento štýl spopularizoval, teda aj nástroje, ako [[buzuki]], ktoré sa stalo najpopulárnejším nástrojom [[Gréci|Grékov]]. Veľký zlatý vek gréckej hudby nastal v 50.-70. rokoch, kedy vznikol štýl ''laika'', hraný na buzuki. Sú to tzv. piesne [[Syrtaki]], ktoré skladali známi skladatelia ako [[Mikis Theodorakis]] (zložil aj pieseň ''Zorbas''), [[Vassilis Tsitsanis]], [[Manos Chatzidakis]], [[Stavros Xarchakos]], [[Nikos Gatsos]] či [[Manos Loizos]]. Najznámejší speváci boli [[Jorgos Dalaras]], [[Grigoris Bithikotsis]] či [[Stelios Kazantzidis]].
Z tohto štýlu sa vyvinula v 80. rokoch tzv. ''synchrona laika'', ktorá je najpopulárnejším štýlom dodnes, nesmie tu chýbať [[buzuki]]. Dnes je populárnym štýlom aj tradičné ''tsifteteli'', teda brušný tanec, takysto v sprievode buzuki. Venujú sa mu speváci ako [[Tasos Bugas]], [[Jorgos Dalaras]], či [[Notis Sfakianakis]].
=== Zvyky a tradície ===
[[Súbor:Funerary stele.jpg|thumb|250px|Grécky reliéf znázorňujúci rodinu]]
[[Súbor:Theatron.JPG|250px|thumb|Dovadlo v meste [[Solún]]]]
[[Gréci]] sú veľmi konzervatívni ľudia, ktorí si ctia svoje starobylé tradície, vychádzajúce ešte z pohanských čias. Grécke ľudové zvyky sú prežitkom starého Grécka, ktoré kresťanstvo nevytlačilo. Najväčšími gréckymi slávnosťami sú tradičné dedinské veselice ''panijiria'', ktoré sa organizujú na počesť rôznych svätých (v staroveku na počesť bohov), či na počesť dobrej úrody (sviatok chleba, sviatok hrozna, sviatok melónov). Pri týchto zábavách sa tancuje na hlavnom námestí, kde sa hoduje niekoľko dní. Tradičné oslavy kresťanských sviatkov ako [[Veľká noc]], či [[Vianoce]] si uchovali množstvo zvykov z predkresťanskej doby. Ľudová mytológia vychádza zo [[Grécka mytológia|starogréckej mytológie]], je plná pohanských bohov a povier. Známy je príbeh o drevorubačovi, kde vystupuje riečny boh, ktorý trestá ľudskú chamtivosť. Príbeh o Jannisovi a Mandritse, o nerozlučnej láske obsahuje prvky z gréckych mýtov o Filemónovi a Baukcis či o kráľovi [[Midas]]ovi. Veľkým sviatkom je aj svadba (''gamos''), kde sa oslavuje niekoľko dní a na vidieku nie je výnimočné vidieť na svadbe až 1000 hostí. Na prvom mieste je u Grékov rodina, ktorá drží spolu a je nerozlučiteľná, preto deti žijú so svojimi rodičmi aj v dospelosti a často aj so svojou rodinou. Pre Grékov je tradičná aj ich pohostinnosť (''filoxenia'').
=== Literatúra ===
''Bližšie informácie v článku: [[Grécka literatúra]]''
Grécka literatúra začína v 9. stor. pred Kr. [[Homér]]om. Gréci vymysleli moderný [[epos]], [[Dráma|drámu]], teda [[Komédia|komédiu]] a [[Tragédia|tragédiu]] a historiografiu. Najvýznamnejší starovekí spisovatelia boli napr. [[Sofokles]], [[Euripides]], [[Aischylos]], [[Aristofanes]], [[Thukydides]], [[Herodotos]] či [[Plutarchos]]. Z filozofov najznámejší [[Platón]] a [[Aristoteles]].
Veľké literárne diela vznikali aj v byzantskej dobe, známi historiografi boli napr. [[Theofilaktos Simokattis]], [[Prokopios]], [[Michail Psellos]] a [[Laonikos Chalkokondylis]]. Najvýznamnejším byzantským románom, od neznámeho autora, písaným v modernej gréčtine je [[Digenis Akritas]], byzantský vojak zažívajúci lásku a dobrodružstvá, keď zabije draka.
Za zakladateľa modernej gréckej literatúry je považovaný [[Visentzos Kornaros]], ktorý v 16. stor. napísal jeden z najvýznamnejších renesančných diel, [[Erotokritos]], ľúbostný román zasadený do starovekých [[Atény|Atén]]. Spisovateľ [[Konstantinos Paparrigopoulos]] napísal v 19. stor. ako prvý dejiny Grékov od staroveku po súčasnosť. Koncom 19. a v 20. stor. pôsobili velikáni gréckej poézie, ako [[Dionysios Solomos]] (autor gréckej hymny), [[Konstantinos Kavafis]], [[Jannis Ritsos]], [[Kostis Palamas]] a nositelia [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Jorgos Seferis]] a [[Odysseas Elytis]]. Z prozaikov boli známi [[Adamantios Korais]] a [[Rigas Fereos]], neskôr slávny [[Nikos Kazantzakis]], stvoriteľ [[Grék Zorba|Gréka Zorbu]]. Známi sú aj moderní grécki filozofi, snáď najslávnejším filozofom 20. storočia bol Grék [[Panajotis Kondylis]].
=== Kuchyňa ===
[[Súbor:Souvlaki-plate.jpg|thumb|210px|[[Souvlaki]]]]
[[Súbor:Greek food-melanzana.JPG|thumb|Grécky plnený baklažan]]
Grécka kuchyňa patrí pod typickú stredomorskú kuchyňu. Všeobecne je veľmi zdravá{{chýba citácia}}<!-- ? -->, [[Gréci]] konzumujú veľké množstvo [[Olivový olej|olivového oleja]], ktorý je základom skoro každého jedla. Väčšina jedál pochádza zo starovekého obdobia, hoci mnohé majú turecké mená, ako napr. tradičný medový zákusok [[baklava]]s, o ktorom sa zmieňoval už spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] v 2. stor. K tradičným gréckym jedlám patrí pečené mäso a to najmä jahňacie, bravčové a kozie, ďalej ryby a morské živočíchy, šaláty (najznámejší je tradičný ''choriatiki-dedinský''), syry (najznámejší je ''feta''), mussakas (zapekaný [[baklažán]] s paradajkovou omáčkou), [[souvlaki]] (staroveký kandaulos), [[gyros]], [[kokoretsi]] (pečené vnútornosti), [[Lasagne|pastitsio]], [[dolmades]] (viničové listy plnené ragú), rôzne druhy omáčok na [[Špagety|cestoviny]] a omáčka [[tsatsiki]]. Grécke zákusky sú medové a veľmi sladké, existuje množstvo druhov, no najznámejší je spomínaný ''baklavas''. Grécka kuchyňa bola ovplyvnená [[Talianska kuchyňa|talianskou kuchyňou]], z ktorej pochádzajú jedlá ako pastitsio, cestoviny či stifado. Veľmi kvalitné je aj [[Grécke víno]] a alkoholické nápoje [[ouzo]], [[retsina]] a [[Metaxa]]. Obľúbeným nápojom je aj tradičné frapé, ktoré vzniklo práve v Grécku.
=== Vzdelávanie ===
Grécko má pomerne vyspelý systém školskej správy, ktorá zaručuje kvalitné vzdelanie. Štruktúra školského systému je sčasti podobná tomu na Slovensku. Začína sa v tzv. Ľudovej škole (''Dimotiko scholio''), potom sa pokračuje druhostupňovou školou (''Jymnasio'') a stredoškolské vzdelanie sa získa na [[Lýceum|lýceu]] (''Lykio''), alebo na Odbornej-technickej škole (''Technika ke epangelmatika ekpedeftiria''). Po absolvovaní strednej školy sa môže pokračovať výukou na univerzite (''Panepistimio''). Grécko má mnoho kvalitných univerzít, ktoré patria medzi najkvalitnejšie v Európe. Známa je Aténska akadémia (''Akadimia Athinon'') na počesť [[Platón]]a, Národná a Kapodistriasova univerzita v Aténach (''Ethnikon ke Kapodistriakon Panepistimion Athinon'') a najvýznamnejšou univerzitou Grécka a celého [[Balkán]]u je Aristotelova univerzita v [[Solún]]e (''Aristotelio Panepistimio Thessalonikis'').
== Politika ==
[[Súbor:Attica 06-13 Athens 10 Parliament.jpg|thumb||Grécky parlament (''Vuli ton Ellinon'')]]
Grécko je [[Parlamentná republika]], na čele ktorej stojí [[prezident]], ktorý je volený parlamentom na päť ročné obdobie. Výkonnú moc má parlament. Demokracia síce vznikla práve v [[Atény|Aténach]], založil ju [[Kleisthenes]], v novovekom Grécku však musela byť po oslobodení spod tureckej nadvlády nanovo nastolená. Aj napriek tomu však patrí Grécko medzi jedny z prvých európskych novodobých demokratických štátov. Demokracia tu vznikla podľa [[Francúzsko|francúzskeho]] vzoru v roku 1830, po porážke Turkov. Definitívne presadiť ju sa podarilo až začiatkom 20. stor., nakoľko dovtedy tu boli rôzne štátne prevraty a politické vraždenie. Prvou hlavou štátu bol vzdelaný politik pôvodom z ostrova [[Korfu]], [[Ioannis Kapodistrias]], ktorý však bol zavraždený opozíciou.
Moderná demokracia bola definitívne ustanovená v roku 1974, kedy padla vojenská diktatúra Jeorjiosa Papadopulosa. Bola založená pravicová strana [[Nea Dimokratia]] (''Nová demokracia''), ktorú založil [[Konstantinos Karamanlis (starší)]] a ktorá sa ako prvá chopila moci. Proti nej vytvoril politik [[Andreas Papandreu]] ľavicovú stranu [[PASOK]] (''Panellinio sosialistiko kinima-Panhelénske socialistické hnutie''). Tieto dve strany patrili k najsilnejším politickým stranám až do roku 2009, kedy sa premiér z Nea Dimokratia, [[Konstantinos Karamanlis]] vzdal vlády a vyplávali na povrch rôzne kauzy ako falšovanie údajov či utajovaná zadlženosť krajiny. Predčasné voľby vyhrala so 44% ľavicová strana [[PASOK]], na jej čele stál [[Jeorjos Papandreu (mladší)|Jeorjos Papandreu]], syn [[Andreas Papandreu|Andreasa Papandreu]], ktorý vládol do jesene 2011, potom bola vytvorená dočasná vláda národnej záchrany na čele ktorej stál premiér, nestranný ekonóm [[Lukas Papadimos]]. Papadimosovu vládu podporoval stredoľavý PASOK, stredopravé strany Nea Dimokratia, ktorú vedie [[Antonis Samaras]] a LAOS ktorú vedie [[Jeorjos Karatzaferis]]. Vládu tiež podporovala stredopravá strana Dimokratiki Symmachia s predsedníčkou [[Dora Bakojanni|Dorou Bakojanni]]. V opozícii stála komunistická strana Grécka (KKE) a ultraľavicová strana [[SYRIZA]]. Papadimosov kabinet pokračoval v úsporných opatreniach a prijal druhú pôžičku Grécku vo výške 200 miliard euro. Po predčasných voľbách, v ktorých bývalé koaličné strany PASOK a ND utrpeli veľkú porážku (vyhrala Nea Dimokratia s 18%) nebolo možné zostaviť novú vládu a tak boli vyhlásené nové predčasné voľby, dočasným premiérom sa na mesiac stal [[Panajotis Pikramenos]]. V ďalších júnových voľbách vyhrala opäť Nea Dimokratia s 29% a vytvorila technokratickú vládu národnej záchrany spoločne s ľavicovými stranami [[PASOK]] a [[DIMAR]]. Premiérom sa stal predseda Nea Dimokratia [[Antonis Samaras]]. Súčasným prezidentom je [[Karolos Papulias]] (august 2010).
Parlament (''Vuli'') sa skladá z 300 poslancov (''Vuleftes'') a jednej komory. Poslanci sú volení ľudom každé štyri roky, prípadne predčasnými voľbami skôr. Vládne strana, ktorá dosiahla väčšinu vo voľbách. Najvyšším súdom v krajine je tzv. [[Areopág]] (gr. ''Arios Pagos'', teda [[Áres]]ov vrch).
== Ekonomika ==
Grécka ekonomika patrí medzi najslabšie ekonomiky [[Európska únia|EU]], čo je zapríčinené viacerými faktormi, ako napr. zlé vzťahy so susedmi, hlavne nevyriešené námorné hranice s [[Turecko]]m, kvôli ktorým fakticky stoja niektoré možné príjmy do štátneho rozpočtu, ako je napríklad ťažba ropy v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Ďalším faktorom je nevýhodná poloha Grécka, ktoré má len zanedbateľnú časť úrodnej pôdy, väčšinu územia zaberajú pohoria, prípadne kamenistá neúrodná pôda. Starovekí [[Gréci]] túto bezútešnú situáciu riešili [[Grécka kolonizácia|kolonizáciou]] ostatného Stredomoria.
Grécka ekonomika začala rapídne napredovať ešte počas vlády diktátora [[Jeorjos Papadopulos|Jeorja Papadopulosa]] a následne po roku [[1974]], kedy sa vlády ujal pravicový politik [[Konstantinos Karamanlis (starší)]], ktorý zmodernizoval predovšetkým priemysel, ale už v tejto dobe začína zadlžovanie Grécka, ktoré začal práve Karamanlis. Sociálna politika [[Andreas Papandreu|Andreasa Papandreua]] pomohla vyriešiť ťažké sociálne problémy mnohých občanov Grécka a vytvorila vyspelý školský a zdravotnícky systém. Taktiež sa ekonomika počas tejto vlády sústreďovala prevažne na poľnohospodársku a nie na priemyselnú výrobu, nakoľko priemysel si vyžadoval veľké investície, ktoré si štát nemohol dovoliť.
Problémy s gréckou ekonomikou sa prehĺbili začiatkom tohto storočia, za ďalšej vlády [[PASOK]]u, kedy bol premiér [[Konstantinos Simitis]]. Najviac však ekonomika utrpela počas pravicovej vlády [[Nea Dimokratia]], [[Konstantinos Karamanlis|Konstantinosa Karamanlisa]], ktorá trvala od roku 2004 do roku 2009. Vládny kabinet po odstúpení čelil škandálom s korupciou a zatajovaním štátneho deficitu ktorý sa vyšplhal až na 15%. Karamanlisova vláda namiesto toho, aby šetrila si požičiavala ďalšie pôžičky na udržanie štandardu krajiny a snažila sa udržať si svojich voličov, ktorých by v prípade škrtov stratila.
Nová vláda [[Jeorjos Papandreu|Jeorjosa Papandreu]] musela prijať tvrdé opatrenie, zníženie platov či zvýšenie dôchodkového veku zo 60. na 65. roku. Zvýšila aj daň z 19 % na 22 %. Za tieto kroky dostala grécka vláda pôžičku od [[Európska únia|EU]] a menového fondu celkovo vo výške 114 miliard euro. Radikálnymi opatreniami vlády a finančnou pôžičkou sa Grécko vyhlo bankrotu a do konca roku 2010 sa podarilo znížiť deficit na 8%. Radikálne postupy vlády sa však neobišli bez demonštrácie, kedy demonštrovalo približne
200 000 demonštrantov, prevažne komunistov priamo v [[Atény|Aténach]]. Znížiť deficit pod 8% sa však v roku 2011 nedarilo tak, ako vláda plánovala, preto musela v júli prijať ďalšie radikálne úsporné opatrenia a zmeniť vládny kabinet, premiér [[Jeorjos Papandreu]] však svoju pozíciu obhájil. V októbri 2011 bola na stretnutí európskej menovej únie dohodnutá nová dohoda, odpis 50% gréckeho dlhu voči bankovým subjektom a nová pôžička vo výške 120 miliárd euro. Po nezhode medzi niektorými vládnymi poslancami a premiérom Papandreuom bola nakoniec zostavená nová dočasná vláda na čele s nezávislým ekonómom [[Lukas Papadimos|Lukasom Papadimosom]]. Ten pokračoval v úsporných opatreniach, parlament prijal novú pôžičku a polovičný odpis gréckeho dlhu.
Po následných volbách pdhlasovala koalícia premiéra [[Antonis Samaras|Antonisa Samarasa]] ďalšie, v poradí tretie veľké memorandum, tzv. Memorandum III., ktoré zahrňuje veľké šetrenie v výške 11 miliar euro. Podľa premiéra a ministra financií [[Jannis Sturnaras|Jannisa Sturnarasa]] ide o posledné veľké memorandum šetrenia.
Významnú časť gréckej ekonomiky zaberá turistický priemysel, ktorý tvorí približne 15% [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Dôležitým odvetvím je aj [[grécke lodiarstvo|lodiarenský priemysel]], ktorý zamestnáva veľkú časť obyvateľstva a predstavuje 5% [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. Grécko má najväčšiu vojenskú flotilu v Európe, preto mnoho ľudí pracuje aj v armáde. Grécke obchodné a iné loďstvo predstavuje najväčšie svetové loďstvo a tvorí až 18% svetovej flotily. Pre grécku ekonomiku je dôležitý aj potravinársky, chemický a textilný priemysel, chov zvierat (hlavne oviec a kôz) prežíva v posledných rokoch hlboký úpadok.
== Jazyk ==
[[Súbor:Hellas linguae.jpg|thumb|200px|Etnická mapa južného Balkánu a [[Anatólia|Anatólie]] do r. 1923 <br />
{{legend|blue|[[Gréci]]}}
{{legend|red|[[Turci]]}}
{{legend|yellow|[[Albánci]]}}
{{legend|purple|[[Arumuni]]}}
{{legend|green|[[Bulhari]]}}]]
{{Hlavný článok|Grécky jazyk|Dimotiki}}
Úradným jazykom v Grécku je [[novogréčtina]] [[Dimotiki]] (ľudový jazyk), ktorým tradične rozprávala väčšina obyvateľov Grécka. Dimotiki sa vyvinul zo [[Starogréčtina|starogréčtiny]], konkrétne z jazyka [[Helenistické koiné|koiné]], ktorý bol vytvorený v 3. stor. pred Kr. na základe iónskej atičtiny ako univerzálny jazyk všetkých [[Gréci|Grékov]]. Okrem štandardnej novogréčtiny dimotiki existujú aj iné novogrécke jazyky, ktorými hovoria určité skupiny Grékov. Sú to jazyky [[Pontčina|pontská gréčtina]] (do 500.000 aktívnych používateľov, ale jazyku môže rozumieť viac ako milión obyvateľov Grécka), [[Cakončina|cakónska gréčtina]] (vychádza zo starovekej dórčiny, dnes na úpadku) a [[Kapadóčtina|kapadócka gréčtina]] (tiež na úpadku, rozumie ju asi 10.000 ľudí v Grécku). Najrozšírenejším menšinovým gréckym jazykom je pontská gréčtina, ktorou hovoria [[Pontskí Gréci]] a tento jazyk vôbec nie je na úpadku, čo sa však nedá povedať o kapadóčtine a cakónčtine.
V Grécku sa hovorí aj albánskou [[Arvanítčina|arvanítčinou]], ktorou hovoria [[Arvaniti]] (do 50.000 používateľov), románskou [[arumunčina|arumunčinou]], ktorou hovoria [[Grécki Arumuni]] (20-50.000 používateľov) a gréckou slovančinou, ktorou hovoria [[Grécki Slovania]] (max. do 60. 000 používateľov-kresťanov a moslimov). Moslimská turecká menšina rozpráva [[Turečtina|turecky]].
== Turistický ruch v Grécku ==
Grécko patrí medzi svetovo najobľúbenejšie turistické destinácie. V roku 2007 Grécko navštívilo viac ako 17 miliónov turistov, z toho prevažná väčšina pochádzala z krajín Európy.
Medzi najobľúbenejšie letoviská patria ostrovy [[Kréta]], [[Asprovalta – Nea Vrasna]], [[Rodos]], [[Lesbos]], [[Kefalónia]], [[Korfu]], [[Kos]], [[Thassos]], [[Zakynthos]], ale aj polostrov [[Chalkidiki]], či [[Peloponéz]].
Za pamiatkami cestujú turisti hlavne do miest ako [[Atény]], [[Téby]], [[Delfy]], [[Epidauros]], [[Mykény]], [[Eleusina]], [[Sparta]], [[Mystras]], [[Meteora]], [[Knossos]], [[Rodos]], [[Kos]], [[Ithaka]], [[Vergina]], [[Pella]] a [[Solún]].
Tradičnú grécku kultúru nájde turista v dedinách [[Arachova]], [[Makrinitsa]], [[Nymfeo]] ([[arumuni|arum.]] Nevesca), dediny v kraji [[Zagori]] (napr. [[Kapesovo]], [[Tsepelovo]], [[Skamneli]]), [[Metsovo]] (arum. Aminciu), [[Afytos]], [[Olympos (Karpathos)]], [[Archangelos]], [[Fira]].
Tradičnú novogrécku mestskú kultúru môžeme obdivovať v známych gréckych centrách ako [[Atény]], [[Solún]], [[Larisa]], [[Volos]], [[Ioannina]], [[Kavala]], [[Preveza]], [[Edessa]], [[Ermpupoli]], [[Rodos (mesto)|Rodos]], [[Serres]] či [[Xanthi]].
Za turistikou sa chodí do lyžiarskych centier v [[peloponéz]]skej [[Arkádia|Arkádii]], [[boiótia|bojótskej]] [[Arachova|Arachovy]] a [[makedónia (moderné Grécko)|macedónskej]] [[Vasilitsa|Vasilitse]]. Horské prostredia sú pohorie [[Olymp]], [[Parnassos]], [[Agrafa]], kraj [[Zagori]], peloponézske pohoria [[Taygetos]] a [[Erymanthos]].
== Poznámky ==
<references group=pozn/>
== Referencie ==
<references />
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Greece}}
== Zdroje ==
* Ελλάδα, ανάμεσα στο μύθο και την ιστορία/Μαρία Μαυροματάκη<!-- preklad? -->
== Externé odkazy ==
* [http://www.youtube.com/watch?v=T54kGNEHqd0&feature=related Typický grécky ľudový tanec]
* [http://www.mfa.gr Ministerstvo zahraničných vecí Grécka] {{eng icon}} {{fra icon}} {{ell icon}}
* [http://www.britannica.com/nations/Greece Grécko v Encyklopaedia Britannica] {{eng icon}}
* [http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/greece/index_sk.htm Grécko na stránke europa.eu] {{slk icon}}
{{Koncové šablóny|{{Administratívne členenie Grécka}}|{{Schengenský priestor}}|{{Eurozóna}}|{{Štáty EÚ}}|{{Západoeurópska únia}}|{{NATO}}|{{OECD}}|{{Európa}}|{{WTO}}|{{OBSE}}}}
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Grécko| ]]
{{Link FA|ar}}
{{Link FA|uk}}
{{Link FA|vi}}
{{Link GA|uk}}
|
