Životné prostredie: Rozdiel medzi revíziami

Termín začal používať [[Jakob Johann von Uexküll]].

 

Jeho zložkami sú najmä [[ovzdušie]], [[voda]], [[hornina|horniny]], [[pôda]], [[Živá bytosť|organizmy]]. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek [[svet]]a, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

| autor =

Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá [[ekológia]], prípadne [[environmentalistika]].

 

[[Súbor:Air .pollution 1.jpg|náhľad|Ľudská aktivita je významnou príčinou znečistenia ovzdušia]]

Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na [[vyhynutie]] veľkých [[pleistocén|pleistocenných]] [[cicavce|cicavcov]]. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v [[neolit]]e, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – [[poľnohospodárstvo]]m. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – [[ekuména (geografia)|ekuména]] hlavne v dôsledku nedokonalej [[doprava|dopravy]] netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území dnešnej [[Česko|ČR]] bolo územie na konci [[stredovek]]u viac odlesnené ako dnes.