Edvard Beneš: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d rekat. |
|||
Riadok 58:
Po vyhlásení zvrchovanosti Česko-slovenskej republiky [[28. október|28. októbra]] [[1918]] bol menovaný ministrom zahraničia vo vláde [[Karel Kramář|Karla Kramářa]], domov sa vrátil v septembri [[1919]]. V Paríži okrem iného dohodol nové hranice štátu na juhu [[Slovensko|Slovenska]] (pozri aj [[Parížska mierová konferencia 1919|Parížska mierová konferencia, 1919]]). Edvard Beneš pomáhal zakladať [[Spoločnosť národov]], bol jej podpredseda, člen Rady a predseda ([[1935]]). Presadzoval politiku kolektívnej bezpečnosti. Od počiatku sa orientoval na povojnovú európsku veľmoc Francúzsko, s ktorým v roku [[1924]] Česko-Slovensko uzavrelo spojeneckú zmluvu, a na krajiny [[Balkán]]u, [[Rumunsko]] a [[Juhoslávia|Juhosláviu]], s ktorými zmluvne vytvoril obranný systém, tzv. [[Malá dohoda|Malú dohodu]].
V rokoch [[1921|1021]]–22 zastával Edvard Beneš funkciu [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska|česko-slovenského predsedu vlády]], poslancom parlamentu bol v rokoch 1919–26 a 1929–35. Bol členom a podpredsedom Čs . strany národne socialistickej a významne ovplyvňoval jej politiku. Po abdikácii T. G. Masaryka zo zdravotných dôvodov (Masaryk mal v tom čase už 85 rokov) bol zvolený [[18. december|18. decembra]] [[1935]] za hlavu štátu. V rovnakom roku uzavrelo Česko-Slovensko prostredníctvom Beneša spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] (po jeho prijatí do Spoločnosti národov) a s Francúzskom. Vojenskú pomoc Sovietskeho zväzu v prípade konfliktu zmluva viazala na predchádzajúcu pomoc Francúzska. Najneskôr od roku [[1927]] bol [[Slobodomurárstvo|slobodomurárom]]. V roku 1935 formálne vystúpil z čs. strany národne socialistickej, strana ho však stále považovala za svojho prívrženca; Beneš odmietal [[marxizmus]] a [[boľševizmus]], ale [[socializmus]] (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický.
=== 1938–1948: Od Mníchova po nástup komunizmu ===
| |||