Žilina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.41.225 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Dasorik |
|||
Riadok 859:
== Hospodárstvo ==
=== Rozvoj mesta po druhej svetovej vojne ===
Po roku [[1945]] nastalo ďalšie významné obdobie v architektonicko-urbanistickom rozvoji mesta. Boli postavené stavby, ktoré nesú pečať svojho obdobia: [[Dom odborov v Žiline|Dom odborov]] ([[Ferdinand Čapka]], [[1962]]), Mestská krytá plaváreň (''J. Cimerman'', ''A. Stolárik'', [[1963]]), Hotel Slovakia (''Stanislav Toman'', ''Oto Sedlák'', [[1981]], Prior – teraz Tesco (1975), [[Športová hala v Žiline|športová hala]] (Ľudovít Kupkovič, 1986), Dom techniky ([[Ferdinand Čapka]], [[1970]]), budova VÚB ([[Ferdinand Čapka]], [[1979]]), [[Váhostav, a. s.|Váhostav]] ([[Ferdinand Čapka]]), administratívne budovy bývalých podnikov VÚRAL (''Ján Solovic'', ''Viliam Šlopek'', [[1970]]), Oceľové konštrukcie – teraz obvodný úrad ([[1986]]), Stredoslovenské stavby – teraz daňový úrad ([[1981]]), administratívna budova PCHZ, budova pošty na Vlčincoch (Jozef Struhař) a iné.
Budovanie priemyslu sa v druhej polovici 20. storočia – po roku 1950, stáva ďalším aktérom rozvoja mesta. Výrazné spriemyselňovanie Žiliny nastáva hlavne od polovice päťdesiatych rokov.
Priemysel sa orientuje najmä do pásu medzi Rajčankou a Rajeckou cestou. V tomto období boli vybudované podniky Váhostav, Pozemné stavby, Žilinské mliekarne, Závody valivých ložísk a iné. Ďalšie závody Avia, Tepláreň a iné boli vybudované vo východnej časti mesta, v blízkosti [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trate Žilina - Košice]]. S rozvojom priemyslu a následne pracovných príležitostí mesto zaznamenáva aj dynamický rast obyvateľstva. V roku [[1950]] mala Žilina 31 590 obyvateľov.
V rokoch [[1954]] – [[1970]] sa vybudoval nový mestský obvod [[Hliny (Žilina)|Hliny I - VIII]] a charakteristickým Bulvárom (Ul. Antona Bernoláka) s počtom obyvateľov 15 000 (Hliny I – II [[Ferdinand Čapka|Čapka]], ''Bauer'' – Hliny II – VIII [[Ferdinand Čapka|Čapka]] – Hliny VIII ''Ivan Meliš''). Od roku [[1970]] sa vybudovala samostatné najväčšie sídlisko Vlčince I – IV a takmer 20 000 obyvateľmi, od roku 1980 sídlisko [[Solinky]] (15 000 obyvateľov) a od roku [[1987]] sídlisko [[Hájik]] (8 000 obyvateľov). Rozvoj individuálnej bytovej výstavby (rodinné domy) pokračuje medzi [[Solinky|Solinkami]] a [[Bytčica|Bytčicou]] a medzi [[Budatín]]om a [[Zádubnie|Zádubním]].<ref name="ISBN 978-80-89401-92-5">ISBN 978-80-89401-92-5 kolektív autorov, ŽILINA príbehy jedného mesta, MESTO Žilina, 2012</ref>
=== Rozvoj mesta po roku 1990 ===
| |||