Psychológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5763261 používateľa 78.99.134.255 (diskusia) bola vrátená |
|||
Riadok 1:
'''Psychológia''' (z gréčtiny ''psyché'' = duša, ''logos'' = slovo) je [[veda]] študujúca kognitívne procesy a afektívne stavy.
Pokoj a pohoda na duši.[[Kategória:Psychológia| ]]▼
== Dejiny ==
Z historického hľadiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o [[duša|duši]], pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne [[duša]] je. Podľa [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] bola psychológia náuka o duši<ref>Legowicz, J.: ''Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie.'' Bratislava, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] 1972. 668.</ref>. V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. <ref>''Stručný psychologický slovník''. Bratislava, Pravda 1987. 288 s., s. 168</ref>
Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie.
Patologickými (chorobnými) duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny - [[psychiatria]].
Ako moderná [[veda]] skúma ľudské správanie empiricky a využíva pritom i výsledky ďalších prírodných vied, ako sú predovšetkým [[fyziológia]], [[bunková biológia]], [[neurobiológia]], [[biochémia]] a [[štatistika]]. Výsledky psychológie sú využiteľné pri ovplyvňovaní problematického ľudského správania, na liečebné účely; na druhej strane výsledky psychológie sú veľmi dobre použiteľné i na ovplyvňovanie ľudského správania v obchodnej sfére, alebo aj na vojenské účely.
Napriek tomu, že psychológia nemá hmotný predmet skúmania, je možné dokázať jej opodstatnenie vďaka vonkajším prejavom správania človeka a zmenami správania po psychologickej intervencii.
Podľa [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegela]] je psychológia záverečná časť [[filozofia subjektívneho ducha|filozofie subjektívneho ducha]], filozofická veda, ktorej predmetom je [[duch]] v podobe dialektickej syntézy [[duša|duše]] a [[vedomie|vedomia]], a to vo forme [[teoretický duch|teoretického ducha]], praktického ducha a slobodného ducha. Psychológia má preskúmať jednotlivé schopnosti ducha.<ref>Major, L. - Sobotka, M.: ''G. W. F. Hegel život a dílo''. Praha, Mladá fronta 1979. 224 s.</ref>
== Psychológovia a psychologičky ==
Medzi psychológov a psychologičky patria napríklad: [[Alfred Adler]], [[Mary D. Salterová Ainsworthová]], [[Nancy Bayleyová]], [[Eric Berne]], [[Bruno Bettelheim]], [[Erik Erikson]], [[Viktor Emil Frankl]], [[Anna Freudová]], [[Sigmund Freud]], [[Erich Fromm]], [[Carol Gilligan]], [[Nicky Hayes]], [[Karen Horneyová]], [[Arthur Janov]], [[William James]], [[Carl Jung|Carl Gustav Jung]], [[Rosabeth Mossová Kanterová]], [[Alfred Kinsey]], [[Abraham Maslow]], [[Jean Piaget]], [[Ann Marie Ryanová]], [[Anna Roeová]], [[Carl Rogers]], [[Virginia Satirová]], [[Carolyn Woodová Sherifová]], [[Burrhus Frederic Skinner]], [[Harry Stack Sullivan]] a [[Rollo May]].Irwin Yalom.Wilhelm Wundt-zakladateľ psychológie
Slovenskí psychológovia: [[Anton Jurovský]],[[Tomáš Pardel]], [[Damián Kováč]], [[Ondrej Kondáš]], [[Jozef Koščo]], [[Ladislav Košč]], [[Ján Hvozdík]], [[Libuša Maršalová]], [[Ladislav Ďurič]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
* [[Pracovná psychológia]]
* [[Psychiatria]]
* [[Psychoterapia]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Psychologys}}
{{Psychológia}}
{{Link GA|is}}
| |||