Giotto di Bondone: Rozdiel medzi revíziami

kategórie, typografia
d (commons:Category -> commonscat)
(kategórie, typografia)
Portrét = Giotto portrait.jpg |
Popis = Giottov portrét od neznámeho maliara florentskej školy, 14. stor., tempera na dreve, [[Musée du Louvre]], [[Paríž]] |
Dátum narodenia = okolo [[1267]] |
Miesto narodenia = [[Vicchio|Colle di Vespignano]], [[Florentská republikaTaliansko]] |
živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = [[8. január]] [[1337]] |
Miesto úmrtia = [[Florencia]], [[Florentská republikaTaliansko]] |
}}
'''Giotto di Bondone''' (pôv. meno '''Angiole di Bondone''') (* okolo [[1267]], [[Vicchio|Colle di Vespignano]], [[Taliansko]] - † [[8. január]] [[1337]], [[Florencia]]) bol [[Taliansko|taliansky]] maliar a architekt, tvoriaci v období nástupu ranej [[Renesancia|renesancie]].
 
Údaje o jeho živote sú pomerne strohé a útržkovité a sú známe viac-menej iba sprostredkovane z podania neskorších historikov.
 
== Práce v Assisi ==
 
Cimabue bol v tých časoch uznávaným maliarom zaplavovaným množstvom zákazok. Prác na jednej z nich, výzdobe horného chrámu baziliky [[Bazilika svätého Františka|San Francesco]] v [[Assisi]] v roku 1290, sa zúčastnil aj mladý Giotto. Práce skúseného umelca urobili na Giotta veľký dojem a možno povedať, že výrazne ovplyvnili jeho ďalšie umelecké pôsobenie. Viacero fresiek z výmaľby kostola niektorí odborníci pokladajú práve za diela mladého Giotta. Podľa neskorších štúdií, najmä s ohľadom na ďalšie Giottove práce, sa na freskovej výzdobe mohol Giotto podieľať (napr. fresky ''Sen pápeža Inocenta III.'', ''Videnie ohnivého voza'', ''Vyhnanie diablov z Arreza'', ''Svätý František káže pred pápežom Honorom III.''). Presvedčivo to dokazujú najnovšie výskumy, že v cykle ''Legendy zo života svätého Františka'' sa po prvý raz predstavuje talianske gotické maliarstvo novým spôsobom zobrazenia scény. Medzi významné prvky, dokumentujúce nástup nového umeleckého štýlu, [[Renesancia|renesancie]], patrí napr. to, že budovy nezobrazuje v dovtedajšom schématickom symbolickom chápaní, ale dáva vyniknúť ich architektúre, čím u diváka vytvára dojem priestorovosti a hĺbky. Postavy sú takisto namaľované novo po kompozičnej i umeleckej stránke. Prvý raz sa objavujú v popredí chrbtom sediace, čím vyvolávajú ilúziu priestoru.
 
 
== Práce v Padove ==
 
V roku 1302 alebo 1303 Giotto odišiel do [[Padova|Padovy]], kde na pozvanie františkánov v kostole a kláštore [[Kostol San Antonio (Padova)|San Antonio]] pracoval na freskách, ktoré sa však nezachovali.
 
 
== Florencia (1305 - 1320) ==
[[Súbor:LastJudgmentGiotto.jpg|left|180px|thumb|''Posledný súd'', 1303 - 1305, freska, [[Cappella degli Scrovegni]], [[Padova]]]]Po dokončení prác v Padove sa vrátil do Florencie. Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťom Ciutou di Lapo del Pela, s ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomínajú jeho synovia Francesco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]], a Donato, ktorý sa podľa otcovho vzoru stal maliarom (ako otcov pomocník sa pravdepodobne podieľal na výzdobe Scrovegniovskej kaplnky v Padove).
 
[[Súbor:LastJudgmentGiotto.jpg|left|180px|thumb|''Posledný súd'', 1303 - 1305, freska, [[Cappella degli Scrovegni]], [[Padova]]]]Po dokončení prác v Padove sa vrátil do Florencie. Z roku 1305 existuje záznam, podľa ktorého mal na predmestí Florencie dom, čo dosvedčuje, že musel byť relatívne zámožným človekom. V tom čase už bol asi pätnásť rokov ženatý s miestnym dievčaťom Ciutou di Lapo del Pela, s ktorou mal údajne osem detí (štyroch synov a štyri dcéry). Zo synov sa spomínajú jeho synovia Francesco, ktorý sa stal priorom františkánskeho kláštora [[Kláštor San Martino a Colle|San Martino a Colle]] neďaleko [[Treviso|Trevisa]], a Donato, ktorý sa podľa otcovho vzoru stal maliarom (ako otcov pomocník sa pravdepodobne podieľal na výzdobe Scrovegniovskej kaplnky v Padove).
 
Z tohto obdobia je nepochybne najvýznamnejším Giottovým dielom dosková maľba ''Madona Ognissanti'' z kostola [[Kostol Ognissanti|Ognissanti]].
 
== Rím, Neapol, Miláno ==
 
Začiatkom dvadsiatych rokov 14. storočia sa opäť sťahoval do Ríma. Najvýznamnejším dielom spätým s touto fázou Giottovej umeleckej dráhy je nepochybne tzv. ''Stefaneschiho oltár'', uchovávaný v Pinakotéke [[Vatikánske múzeá|Vatikánskych múzeí]].
 
 
== Florencia (1334 - 1337) ==
 
Začiatkom roku 1334 sa začalo záverečné obdobie Giottovho umeleckého pôsobenia i života. 12. apríla 1334 ho vymenovali za vedúceho stavby mesta a dómu (''magistrem et gubernatorem''). 18. júla položili základný kameň [[Kampanila (Florencia)|zvonice]], ktorá je do dnešných dní všeobecne známa ako „Giottova kampanila“. Má sa za to, že stavbu navrhom sám umelec. Podľa všetkého Giotto riadil práce na stavbe do času, kým boli dokončené základy. Jej dokončenia sa však nedožil, lebo 8. januára 1337 umrel. S jeho menom je spojený i projekt mosta Ponte alla Carraia nad riekou [[Arno (rieka)|Arno]].
 
== Významné diela ==
=== Stigmatizácia svätého Františka ===
[[Súbor:Giotto di Bondone 002.jpg|left|thumb|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1297, tempera na dreve, 314 x {{cm|162|m}}, [[Musée du Louvre|Louvre]], [[Paríž]]]]
 
[[Súbor:Giotto di Bondone 002GiottoMadonna.jpg|left|200px|thumb|''StigmatizáciaMadona svätého FrantiškaOgnissanti'', okolo1306 1297- 1308, tempera na dreve, 314325 x {{cm|162204|m}}, [[MuséeGalleria dudegli Louvre|LouvreUffizi]], [[ParížFlorencia]]]]
[[Súbor:GiottoMadonnaPolittico stefaneschi, retro.jpg|left|200px|thumb|''MadonaStefaneschiho Ognissantioltár'', 13061315 - 13081320, tempera na dreve, 32589 x {{cm|204178|m}}, [[GalleriaVatikánske degli Uffizimúzeá]], [[FlorenciaVatikán]], zadný panel]]Výjav zobrazujúci [[Ježiš Kristus|Kristove]] rany na tele svätcov, býval častým námetom výtvarných prác.
[[Súbor:Polittico stefaneschi, retro.jpg|left|200px|thumb|''Stefaneschiho oltár'', 1315 - 1320, tempera na dreve, 89 x {{cm|178|m}}, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]], zadný panel]]Výjav zobrazujúci [[Ježiš Kristus|Kristove]] rany na tele svätcov, býval častým námetom výtvarných prác.
 
I Giotto vo svojom diele zachytáva tento moment. Pred skalnou krajinou na pravom kolene kľačí sv. František. Prekvapene hľadí mierne dohora v ústrety Ježišovi Kristovi, prilietajúcemu na serafínskych krídlach. Z jeho rán na rukách, na nohách a na boku vyžarujú žiarivé lúče, dopadajúce na rovnaké miesta na Františkovom tele. Prostredie dotvárajú dve otvorené kaplnky, pripomínajúce dejisko scény, ktorým bola pustovňa na vrchu La Verna, kde sa František často zdržiaval.
 
=== Madona Ognissanti ===
 
Obraz je považovaný za Giottovo najvierohodnejšie dielo. Zachytáva všeobecne známu tému Tróniacej Madony s anjelmi, obklopenej svätými.
 
 
=== Stefaneschiho oltár ===
 
Názov práce je odvodený od mena kanonika [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]] a neskoršieho kardinála [[Giacomo Gaetani Stefaneschi|Giacoma Gaetana Stefaneschiho]], ktorý dal vyhotoviť obraz priamo pre hlavný oltár starej baziliky svätého Petra. Kardinál ako jeden z najvplyvnejších príslušníkov pápežskej kúrie bol súčasne veľmi kultivovaným literátom. Ako veľký milovník umenia udržiaval intenzívne kontakty s poprednými súdobými umelcami.
 
 
== Zhodnotenie diela ==
 
Giotto je všeobecne považovaný za prvého v rade veľkých umelcov, ktorí prispeli k nástupu talianskej renesancie. Je jedným z mála autorov, ktorým sa ešte za ich života dostávalo chvály a uznania pre revolučnosť. Jeho hnutie smerovalo k trojrozmernému realizmu. O význame jeho diela svedčí o. i. to, že meno bolo synonymom pre slovo „maliar“. V neskorších obdobia možno vplyv Giottovho diela badať v prácach velikánov talianskej renesancie [[Massacio|Massacia]] a [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela]].
 
Význam Giottovho diela ale aj života ocenil iný velikán talianskej renesancie, básnik [[Dante Alighieri]], ktorý ho zvečnil v XI. speve ''Očistca'' svojej ''[[Božská komédia|Božskej komédie]]'' (''La Divina commedia''):
{{Citát|Že pole ovládol v maľbe Cimabue, dnes však Giotta slávi doba, a ohlas onoho sa zatemňuje.|}}
 
 
=== Výber z diela ===
 
<gallery>
Obrázok:Giotto - Legend of St Francis - -15- - Sermon to the Birds.jpg|''Svätý František káže vtákom'', 1292 - 1297, freska, [[Bazilika svätého Františka]], [[Assisi]]
 
== Zdroje ==
 
* R. H. Johannsen, ''Slávne maľby'', Slovart, Bratislava, 2004
* M. Prokopp, ''Giotto'', Tatran, Bratislava, 1989
{{DEFAULTSORT:Bondone, Giotto di}}
[[Kategória:Narodenia v 1266]]
[[Kategória:Úmrtia 8. januára]]
[[Kategória:Úmrtia v 1337]]
[[Kategória:Renesančné výtvarné umenie]]
[[Kategória:Talianski maliari]]
[[Kategória:Talianski architekti]]
[[Kategória:Osobnosti z Florencie]]
 
 
{{Link GA|es}}