Neutralizácia (chémia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.25.209 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Peko |
velmi potrebne |
||
Riadok 3:
O neutralizácii hovoríme všeobecne vtedy, keď odstraňujeme kyslosť alebo zásaditosť [[roztok]]u kyselín alebo zásad. Kyseliny môžeme neutralizovať zásaditým oxidom, hydroxidom alebo uhličitanom kovu. Zásady neutralizujeme oxidom kyslého charakteru alebo kyselinou.
'''Neutralizácia je reakcia kyseliny so zásadou.''' V
anorganickej chémii sú vežmi časté reakcie roztokov kyselín s roztokmi
hydroxidov. Pri týchto reakciách reagujú oxóniové katióny H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> kyselín s hydroxidovými aniónmi OH<sup>-</sup> zásad za vzniku molekúl vody H<sub>2</sub>O a soli, ktorá je zloená z kationickej (kovovej) a anionickej časti
<center>H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> + OH<sup>-</sup> 2 H<sub>2</sub>O</center>
Pri neutralizačných reakciách vznikajú aj soli, ktoré sú málo disociované.<br>
Táto rovnica znázorňuje podstatu reakcie kyseliny a zásady. Nie sú v nej uvedené ióny, ktoré spolu nereagujú.<br>
Napríklad pri reakcii kyseliny chlorovodíkovej (silná kyselina) s
<nowiki> </nowiki>hydroxidom sodným (silná zásada) vzniká voda a chlorid sodný, ktorý sa
vo vodnom roztoku disociuje.<br>
'''Neutralizačné reakcie sú silne exotermické.''' Reakčné teplo,
ktoré sa pri týchto reakciách uvožní sa nazýva neutralizačné teplo.
(Napríklad pri vzniku jedného molu vody, sa uvožní 57 kJ tepla.)
<br>
V tabužke 1 sú uvedené najvýznamnejie anorganické soli.[[Kategória:Protolytické reakcie]]
| |||