Mincovňa Kremnica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 88.212.42.11 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Legobot |
aktualizácia, rozšírenie, obrázok Značka: odstránenie referencie |
||
Riadok 1:
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti = Mincovňa Kremnica, š.p.
| Logo spoločnosti =
| Právna forma = [[štátny podnik]]
| Odvetvie = [[Mincovňa|
| Založená = 17. 11. 1328
| Zakladateľ =
| Sídlo = [[Kremnica]]
| Štát sídla =
| Pôvod = [[Slovensko]]
| Vedenie = Ing. Vlastimil Kalinec (riaditeľ)
| Územný rozsah =
| Priemysel =
| Produkcia =
| Výnosy =
| Zisk =
| Prevádzkový príjem =
| Člen skupiny =
| Počet zamestnancov =
| Divízie =
| Dcérske spoločnosti =
| Vlastník = 100% [[Ministerstvo financií SR]]
| Slogan spoločnosti =
| Domáca stránka = [http://www.mint.sk www.mint.sk]
Řádek 26 ⟶ 27:
| Poznámka =
}}
[[Súbor:Körmöcbánya21.JPG|thumb|Budova mincovne]]▼
'''Mincovňa Kremnica, štátny podnik''' je dnes štátnou slovenskou mincovňou, ktorá sídli v [[Kremnica|Kremnici]]. Mincovňa v Kremnici bola založená [[17. november|17. novembra]] [[1328]], keď uhorský kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] pridelil mestu privilégium na prevádzkovanie mincovne, ktorá už takmer sedem storočí nepretržite vyrába mincové produkty.
Produkcia Mincovne Kremnica je okrem výroby mincí a [[Medaila|medailí]] zameraná aj na výrobu produktov ako plakety, žetóny, odznaky, prívesky, kravatové spony, známky, štítky, vyznamenania, primátorské reťaze, rády a mnohé iné výrobky.
== História ==
Mincovňa v Kremnici bola založená [[17. november|17. novembra]] [[1328]], keď uhorský kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert z Anjou]] povýšil Kremnicu z osady na slobodné kráľovské mesto. Zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. V roku [[2013]] uplynulo už 685 rokov nepretržitej činnosti kremnickej mincovne, čo ju radí medzi najstaršie nepretržite vyrábajúce podniky na svete.
==== Slávne dukáty ====
Zlatý vek stredovekej Kremnice počnúc Anjouovcami na uhorskom tróne sa opiera o moc a čaro kvalitných a krásnych dukátov, ktoré sa začali raziť zo [[Zlato|zlata]] rýdzosti 23 [[Karát (rýdzosť)|karátov]] a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie pod názvom [[Zlatý florén|florény]]. Za [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. z Anjou]] florentskú symboliku vystriedala symbolika domáca s uhorským svätcom Svätým Ladislavom na reverze a postavou uhorského kráľa na averze. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta [[Benátky]] končil slovami "iste ducatus", dostal tento druh mince názov dukát. Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata vyššou o jeden grén oproti všetkým ostatným minciam tohto druhu v súvekej Európe, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu Európy. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov.
==== Toliare v 16. storočí ====
Od roku [[1553]] sa v Kremnici začali pravidelne raziť veľké strieborné mince – [[Toliar (historická minca)|toliare]], hoci tradícia kremnických toliarových mincí siaha až do rokov [[1499]] - [[1506]], keď sa razilo sedem variantov turzovských veľkých mincí známych pod názvom guldinery alebo poltoliare. Ich razba prispela k zvýšeniu efektivity práce. Stali sa doslova symbolom kvality ručnej razby mincí.
Zložité obdobie prežila mincovňa v období [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]], čo sa prejavilo razbou menej hodnotných druhov i znížením rýdzosti strieborných mincí. Napriek všetkému sa kremnická mincovňa stala jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchii]].
==== Technický rozvoj a Balanciér ====
18. storočie znamenalo v kremnickom mincovníctve ďalší technický rozvoj zavedením vretenového raziaceho lisu (balanciér) technikom a medailérom švédskeho pôvodu Danielom Warouom. Podľa kremnického vzoru boli touto technikou vybavené aj mincovne vo Viedni a v Prahe. V roku [[1785]] boli tieto stroje zdokonalené použitím hnacieho remeňa (Prellriemmaschiene).
Roku [[1867]] sa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní mincovňa dostala pod správu uhorského ministerstva financií. Po zrušení mincovne v sedmohradskej [[Alba Iulia|Alba lulii]] (Karlsburg, Gyulafehérvár) roku [[1871]] sa kremnická mincovňa stala jediným podnikom svojho druhu na území bývalého Uhorska pod názvom Uhorská kráľovská mincovňa.
Po roku [[1918]] a počas celého trvania spoločného štátu bola mincovňa v Kremnici jedinou československou mincovňou.
==== Mincovňa v 20. storočí ====
Mincovne sa priamo dotkli aj udalosti oboch svetových vojen. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] zostali z mincovne len prázdne budovy. Aj koniec [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] znamenal pre mincovňu veľké škody - nemecké komando zničilo výbušninami zariadenie celej raziarne. V oboch prípadoch sa podnik pozviechal s vypätím všetkých síl zamestnancov.
Neskôr v roku [[1986]] sa dokončil nový závod za mestom, do ktorého sa presunula celá výroba mincí. Politický prevrat v roku [[1989]] a otvorenie sa svetovému trhu znamenali veľké zmeny vo vývoji kremnickej mincovne. Prípravy rozdelenia [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Českej a Slovenskej federatívnej republiky]] priniesli aj ukončenie vývoja novej sústavy obehových mincí a prudký pokles stavu zamestnancov. Od októbra [[1992]] sa začali prípravy na razenie mincí novej [[Slovenská koruna|korunovej meny]], ktorej prvé mince sa začali raziť už 23. januára [[1993]] po vyhlásení Slovenskej republiky.
== Mincovňa dnes ==
V konkurencii zahraničných mincovní sa tej kremnickej podarilo preniknúť na nové zahraničné trhy ([[Bangladéš]], [[India]], rad juhoamerických krajín). Podarilo sa jej získať v náročných podmienkach certifikát na razbu eurových mincí, tie už boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre [[Kremnica|Kremnice]]. Razba prvých slovenských [[Eurominca|eurových mincí]] odštartovala 19. augusta [[2009]].
24. februára [[2011]] sa Mincovňa Kremnica stala súčasťou [[Európske dedičstvo|Európskeho kultúrneho dedičstva]]. Zaradila sa tak medzi európske pamiatky, prírodné lokality a sídla, ktoré vytvárali a vytvárajú kľúčovú úlohu pri pochopení európskych dejín a súčasnej kultúry. Pri tejto príležitosti odhalila mincovňa aj pamätnú bustu zakladateľa mincovne kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta z Anjou]] a otvorila nové priestory raziarne medailí.
1. októbra [[2014]] je v Mincovni Kremnica naplánovaný štart prevádzky tlačiarne kontrolných známok na alkohol a tabak, ktorou mincovňu poveril zriaďovateľ – [[Ministerstvo financií SR]].
== Výroba ==
Výroba obehových mincí je dominantnou časťou produkcie Mincovne Kremnica, ktorá okrem slovenskej meny vyrába a dodáva mince do viacerých krajín sveta. Okrem obehových mincí sa pre [[Národná banka Slovenska|Národnú banku Slovenska]] razia aj pamätné mince v hodnote 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€. Mincovňa Kremnica sa venuje aj zákazkovej výrobe a tiež povrchovej úprave kovov.
== Expozícia ==
Mincovňa Kremnica zriadila v roku [[2006]] v zrekonštruovaných priestoroch historickej budovy Mincovne z roku [[1450]] podnikovú predajňu MINC-ART. Súčasťou predajne je aj expozícia mincovníctva, v ktorej sa nachádza aj zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan tvoriaci technickú historickú pamiatku nadnárodnej kategórie. Na týchto strojoch a v týchto priestoroch sa razili miliardy kusov mincí nielen pre vlastnú krajinu, ale aj pre desiatky štátov celého sveta. Okrem historických mincových strojov a zariadení majú návštevníci možnosť vidieť aj moderné raziace stroje priamo pri razbe mincí.
== Externé odkazy ==
Řádek 44 ⟶ 67:
* [http://kremnica.duskova.sk/mapa/mincovna/ Stručná história Mincovne Kremnica]
* [http://www.pamiatky.sk/sk/page/kremnicka-mincovna Etiketa európskeho dedičstva]
[[Kategória:Mincovne]]
| |||