Cary Grant: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
aktualizácia |
||
Riadok 43:
| Zlatý medveď =
}}
'''Cary Grant''', vlastným menom '''Archibald Alexander Leach''' (* [[18. január]] [[1904]], [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[29. november]] [[1986]], [[Davenport (Iowa)|Davenport]], [[Iowa]], [[Spojené štáty|USA]]) bol americký herec anglického pôvodu, ktorý kraľoval filmovému plátnu v zlatých časoch [[Hollywood|Hollywoodu]].
== Životopis ==
=== Detstvo ===
Narodil sa v anglickom Bristole ako jediné dieťa nemajetných rodičov Elsie Marie Leachovej, rod. Kingdonovej, a Eliasa Jamesa Leacha. Jeho detstvo bolo detstvom detí z nižšej strednej triedy, ktoré bolo pomerne skoro poznačené mimoriadn smutnou udalosťou. Vo veku 9 rokov po príchode zo školy prišiel o matku, keď sa dozvedel, že odišla na liečenie k moru a už sa nevrátila a už ju viac nevidel. Neskôr sa jeho otec oženil s druhou ženou, čo pred Archiem zatajil a nahovoril mu, že matka ich opustila, pretože bola bezcitná. Skutočný dôvod odchodu matky zistil Archie až po dvadsiatich rokoch v roku 1935, a to, že jeho matka bola kvôli duševnej chorobe, depresiám hospitalizovaná na psychiatrii. Táto trauma z detstva mala za následok jeho neskoršiu neistotu vo vzťahoch so ženami a veľkú rezervovanosť čo sa týka súkromného života. Tento zážitok s pocitom menejcennosti viedol ku túžbe po sláve a uznaní a v neskorších rokoch viedol u Caryho Granta k vybudovaniu image šviháka a zvodcu.
Ako chlapec si Cary Grant príležitostne zarábal prácou v koniarni na konských dostihoch. Vo voľnom čase rozvíjal svoju lásku k divadlu a kabaretu. V roku 1918 ako štrnásťročný po vylúčení (za špehovanie dievčat v kúpeľni) odišiel zo školy a pridal sa k varietnému kočovnému divadlu (artistickej skupine) Boba Pendera. Keďže bol v to čase neplnoletý, zatajil svoj vek a Penderovi predložil list so sfalšovaným otcovým podpisom a súhlasom. Naučil sa pantomímu, akrobaciu, spieval, tancoval, žongloval a s kočovným divadlom prešiel celé Anglicko. V júli 1920 ho vybrali medzi osem Penderových chlapcov a odišiel na turné do Ameriky s predstavením "[[Good Times|Dobré časy]]", ktoré odohrali na Brodwayi počas dvoch rokov až 456-krát, čo poskytlo Archiemu čas na prispôsobenie sa americkému spôsobu života. Po ďalšom návrate do New Yorku v r. 1923 sa rozhodol defitívne ostať v USA a do Británie sa už nevrátil. Vystupoval v malých divadlách, ako „dlháň" pochodoval na dvojmetrových chodúľoch v newyorskom zábavnom parku. Dostal angažmán v muzikálovom divadle na Broadwayi. Noviny písali o „driečnom mladom Angličanovi, ktorého meno si treba pamätať."<ref>Čítajte viac: http://www.moviemania.sk/645-profil-symbol-elegancie-cary-grant.html</ref> <ref>Čítajte viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/1233326/grant-cary.html#ixzz38GoVskKQ</ref>
=== Súkromie ===
Päťkrát sa oženil a rozviedol:
Řádek 56 ⟶ 60:
# [[Dyan Cannonová]] (22. júl 1965 – 21. marec 1968), dcéra Jennifer Grantová (* 26. február 1966)
# Barbara Harrisová (11. apríl 1981 – 29. november 1986)
== Kariéra ==
Cary Grant sa príležitostne objavoval v komediálnych žánroch, pričom zároveň vystriedal viacero rôznych zamestnaní ako plavčík alebo turistický sprievodca. Od roku 1927 účinkoval v malých úlohách v muzikáloch na Brodwayi. V roku 1931 účinkoval v operetách v Saint Louis. Ešte v tom istom roku sa objavil v krátkom dokumentárnom filme [[Singapur žaluje]]. Po tejto skúsenosti sa rozhodol skúsiť šťastie vo filmovom priemysle a odišiel do Los Angeles, kde absolvoval úspešné kamerové skúšky a zaujal filmového agenta [[Benjamin Percival Schulberg|Benjamina Percivala Schulberga]]<ref>http://www.imdb.com/name/nm0775976/bio</ref>. Filmové štúdia [[Paramount Pictures|Paramount]] ponúkli mladíkovi päťročnú zmluvu na obdobie rokov 1932 - 1937 a navrhli mu používať umelecký pseudonym Cary Lockwood. Nakoniec po dohode s filmovými ateliérmi Paramount sa rozhodol používať pseudonym Cary Grant.
[[File:To Catch a Thief4.jpg|thumb|left|Cary Grant a Grace Kellyová vo filme Alfreda Hitchcocka Chyťte zlodeja z roku 1955]]
Cary Grant debutoval v Hollywoode veselohrou ''[[Toto je tá noc|This Is the Night]]'' v roku 1932, kedy zároveň vstúpil do sveta filmového priemyslu a ešte v tom istom roku natočil sedem filmov, hoci sa spočiatku objavoval len v malých rolách. Prvá veľká príležitosť sa teda naskytla ešte v roku 1932 po boku takých velikánov ako bola [[Marlene Dietrichová]] (vo filme ''[[Blonde Venus|Plavovlasá Venuše]]'') a Mae Westová (vo filme ''[[She Done Him Wrong|Křivdila mu]]'' z roku 1933), ktorá si Granta sama vyhliadla. Tlač v tomto období o Cary Grantovi písala: "''V Hollywoode sa objavil nový herec typu Clarka Gablea, šarmantný anglický elegán a silná herecká osobnosť''". To už bol z Archibalda Alexandra Leacha Cary Grant.<ref>http://www.moviemania.sk/645-profil-symbol-elegancie-cary-grant.html</ref>
[[File:Cary Grant and Audrey Hepburn in Charade 2.jpg|thumb|right|Cary Grant a Audrey Hepburnová v romantickom thrileri Šaráda z roku 1963]]
V roku 1937 mu skončila zmluva so spoločnosťou [[Paramount Pictures|Paramount]] a filmy si začal vyberať sám na základe scenárov. Po jeho boku sa objavovalo mnoho hollywoodskych krásavíc, avšak Cary Grant zo všetkých najviac obdivoval [[Grace Kellyová|Grace Kellyovú]], o ktorej sa vyjadril: "Bola to najúžasnejšia herečka, s akou som kedy pracoval. Mala myseľ ostrú ako britva a vedela sa dokonale uvoľniť." V úspešných bláznivých komédiách vždy vystupoval s noblesou šľachtica.
Veľmi úspešný bol aj ďalší Hitchcockov film, Na sever severozápadnou dráhou (1959) s legendárnou scénou, v ktorej Grant uteká kukuričným poľom pred nízko letiacim vrtuľníkom.<ref>Čítajte viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/1233326/grant-cary.html#ixzz38GoVskKQ</ref>
[[File:Philadelphia Story 16.jpg|thumb|left|Cary Grant, James Stewart a Katharine Hepburnová vo filme Príbeh z Filadelfie z roku 1940]]
V romantickom trileri Šaráda (1963) s Audrey Hepburnovou („zaujímalo by ma, ako dostaneš holiacu britvu do tej jamky na brade," ukazuje Audrey prštekom v jednej scéne) si náhle začal pripadať príliš starý.<ref>Čítajte viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/1233326/grant-cary.html#ixzz38GoVskKQ</ref>
Cary Grant hral takmer 30 rokov v 73 filmoch a do konca svojej filmovej kariéry stvárňoval elegánov, sukničkárov, romantických mužov, tajných agentov.
K jeho najúspešnejším filmom z obdobia 30. rokov patria ''[[Topper|Přátelé z onoho světa]]'' (1937), ''[[The Awful Truth|Nahá pravda]]'' (1937), ''[[Bringing up Baby|Leopardí žena]]'' (1938), ''[[Prázdniny|Holiday]]'' (1938), ''[[His Girl Friday|Jeho dívka Pátek]]'' (1940). Skutočnú hviezdu z neho urobila až jedna z najlepších filmových komédii ''[[The Philadelphia Story|Příběh z Filadelfie]]'' z roku 1940 po boku [[James Stewart|Jamesa Stewarta]] a [[Katharine Hepburnová|Katharine Hepburnovej]].
[[File:Joan Fontaine in Suspicion trailer.JPG|thumb|right|Cary Grant a Joan Fontainová v kriminálnom thrilleri Podozrenie z roku 1941]]
Z obdobia 40. rokov je známa nezabudnuteľná bláznivá komédia ''[[Arsenic and Old Lace|Jezinky a bezinky]]'' z roku 1944.
Počas svojej kariéry sa Cary Grant pokúšal zahrať si rozdielne charaktery postáv, ktoré predviedol napríklad v komédii z roku 1942 ''[[The Talk of the Town|Rozruch ve měste]]'', kde stvárnil muža neprávom obvineného z vraždy; vo vojnových filmoch ''[[Destination Tokyo|Směr Tokio]]'' z roku 1943 a ''[[Operation Pacific|Operácia Pacifik]]'' z roku 1951, kde sa predstavil v úlohe veliteľov; v psychiatrickej dráme ''[[Crisis|Kríza]]'' z roku 1950 stvárnil psychiatra. Nepodarilo sa mu však vymazať z podvedomia divákov svoj obraz ako šarmantného a vtipného elegána, v dôsledku čoho pôsobil na filmovom plátne v inom postavení neprirodzene a nútene, čo sa stalo pre jeho kariéru osudným a v roku 1953 sa rozhodol pre predčasné ukončenie filmovej kariéry. V roku 1955 na veľké naliehanie divákov, fanúšikov, priateľov a ľudí z filmového priemyslu sa k hereckej kariére vrátil. Presvedčiť Caryho Granta sa podarilo režisérovi Alfredovi Hitchcockovi, ktorý mu ponúkol úlohu v kriminálnej komédii ''[[To Catch a Thief|Chyťte zlodeje]]'' z roku 1955 po boku Grace Kellyovej.
[[File:Ingrid Bergman in Notorious Trailer.jpg|thumb|left|Cary Grant a Ingrid Bergmanová vo filme Pověstný muž z roku 1946]]
Dlhoročná spolupráca s Alfrédom Hitchcockom sa predstavuje zlomový moment v kariére Caryho Granta, ktorý v štyroch Hitchcockých filmoch vierohodne zahral odlišné postavy než na aké boli diváci zvyknutí. Hitchcock veľmi dobre poznal jeho nedostatky, ale ako geniálny režisér ich dokázal využiť a premeniť na pozitíva. A tak Cary Grant v jeho filmoch najčastejšie stelesňoval šarmantných mužov na úteku pred zákonom alebo tajných agentov. Prvýkrát spolupracovali na kriminálnom thrileri ''[[Suspicion|Podezření]]''
v roku 1941, kde si Cary Grant zahral bývalého gamblera po boku [[Joan Fontaine|Joan Fontainovej]]. Ďalšou snímkou bol romantický thriler z roku 1946 ''[[Notorious|Pověstný muž]]'', v ktorom stvárnil amerického agenta. V komédii z roku 1955''[[To Catch a Thief|Chyťte zlodeje]]'' stvárnil bývalého špičkového zlodeja po boku Grace Kellyovej. K ďalším vydareným snímkam patrí Hitchcockov špionážny trhiler z roku 1959 ''[[North to Northwest|Na sever severozápadní linkou]]'', pričom jednotlivé akčné scény a najmä nálet lietadla na Caryho Granta, ktorý beží cez kukuričné pole patria medzi najznámejšie v dejinách kinematografie. Po boku Audrey Hepburnovej sa objavil v romantickom špionážnom thrileri ''[[Charade|Šaráda]]'' z roku 1963.
Na prelome 50. a 60. rokov sa Cary Grant objavil v mnohých romantických komédiách. Partnerky mu tvorili krásky novej generácie ako Ingrid Bergmanová (''[[Indiscreet|Indiskrétní příběh]]'', 1958), Grace Kellyová, Marylin Monroevá, Jayne Mansfieldová, Sophia Lorenová, Deborah Kerrová (''[[An Affair to Remember|Nezapomenutelná láska]]'', 1957), Doris Dayová (''[[That Touch of Mink|Kouzlo norkové kožešiny]]'', 1962), Audrey Hepburnová. Romantická dráma ''[[An Affair to Remember|Nezapomenutelná láska]]'' je považovaná za jeden z najkrajších filmov všetkých čias. Od nakrútenia tejto snímky je pre všetky americké ženy schôdza na Empire State Building symbolická. Tento film poslúžil ako predloha pre film Bezsenné noci v Seattli (1993) s Tomom Hanksom a Meg Ryanovou.
V roku 1966 vo veku 62 rokov sa Cary Grant objavil v poslednej komédii ''[[Vediem ťa, nebež|Walk Don't Run]]'' a rozhodol sa definitívne ukončiť svoju filmovú kariéru. Jeho odchod ukázal, že filmové plátno opustila legenda, symbol elegantného gentlemana a predstaviteľa starého klasického Holywoodu, no na druhej strane znamenal koniec starého kúzla filmového plátna, nevinného, prikrášleného amerického filmu.
Už od 40. rokov sa Cary Grant stal nezávislým hercom na voľnej nohe. Po vypršaní zmluvy s filmovými štúdiami Paramount neuzavrel už žiadnu dlhodobú zmluvu a a účinkovanie si vyberal prostredníctvom svojho agenda, čo bolo na tú dobu nepredstaviteľné a odvážne zároveň, pretože kto nemal žiadnu zmluvu v období veľkých filmových štúdií, prestával existovať. V 50. rokoch si Cary Grant založil vlastnú produkčnú firmu Grantley Productions<ref>http://www.u-s-history.com/pages/h3761.html</ref>, ktorá sa podieľala na niektorých jeho filmoch (''[[Indiscreet|Indiskrétní příběh]]'', ''[[Operation Petticoat|Operace Spodnička]]'', ''[[That Touch of Mink|Kouzlo norkové kožešiny]]''). Mnohí filmoví odborníci sú presvedčení, že Cary Grant doplatil na svoju umeleckú nezávislosť, tým, že aj napriek dobrým hereckým výkonom zaujatí filmoví byrokrati neumožnili, aby vyhral Oscara.
=== Ocenenia ===
Cary Grant bol počas svojej kariéry nominovaný na viacero ocenení.<ref>http://www.imdb.com/name/nm0000026/awards</ref>
V roku 1942 bol nominovaný na Oskara za najlepšie herca v hlavnej úlohe za úlohu vo filme ''[[Penny Serenade|Serenáda za úsměv]]'' a v roku 1945 za úlohu vo filme ''[[None But the Lonely Heart|Nic než osamělé srdce]]'', ocenenie však nezískal. Až v roku 1970 získal svojho jediného Oscara za celoživotné dielo.
Celkom päťkrát bol nominovaný na Zlatý glóbus za najlepšieho herca: v roku 1964 za úlohu vo filme Indiskrétny príbeh, v roku 1960 Operácia spodnička, v roku 1961 Tráva je zelenejšia, v roku 1963 za Kúzlo norkovej kožušiny a v roku 1964 za film Šaráda.
V roku 1965 bol nominovaný na Cenu BAFTA (Filmová cena Britskej akadémie) na najlepšieho zahraničného herca za film Šaráda.
V roku 1960 vyhral cenu Davida di Donatelo za najlepšieho zahraničného herca vo filme Na sever severozápadnou linkou.
David di Donatello Awards
V roku 1942 vyhral ocenenie Zlaté jablko za najkooperatívnejšieho herca.
Cary Grant bol celkom jedenásťkrát nominovaný na ocenenie Laurel Awards, pričom päťkrát sa mu podarilo nomináciu premeniť na ocenenie a päťkrát skončiť na druhom mieste.
V roku 1941 skončil na treťom mieste ako najlepší herec a získal cenu filmovej asociácie New York Film Critics Circle Awards za úlohu vo filme Serenáda za úsmev.
Od roku 1960 má svoju hviezdu na Chodníku slávy.
V roku 1981 dostal ocenenie Kennedyho Centra.<ref>http://www.kennedy-center.org/explorer/artists/?entity_id=3736&source_type=a</ref>
== Muzikály ==
* 1922 - 1923 ''Better Times''
* 1927 - 1928 ''[[Golden Dawn|Zlaté brieždenie]]''
* 1929 ''Boom Boom''
* 1929 -1930 ''[[A Wonderful Night|Nádherná noc]]''
* 1931 ''[[Nikki|Nikky]]''
== Filmografia ==
Řádek 65 ⟶ 133:
* 1932 ''Hot Saturday''
* 1932 ''Devil and the Deep''
* 1932 ''[[Blonde Venus|Plavovlasá Venuše]]''
* 1933 ''The Woman Accused''
* 1933 ''[[She Done Him Wrong|Křivdila mu]]''
* 1933 ''I´m No Angel''
* 1933 ''Gambling Ship''
Řádek 82 ⟶ 150:
* 1935 ''Enter Madame''
* 1936 ''Wedding Present''
* 1936 ''[[Suzy|Čest pilotů]]''
* 1936 ''Big Brown Eyes''
* 1936 ''The Amazing Quest of Ernest Bliss''
* 1937 ''When You're in Love''
* 1937 ''[[Topper|Přátelé z onoho světa]]''
* 1937 ''The Toast of New York''
* 1937 ''[[The Awful Truth|Nahá pravda]]''
* 1938 ''[[
* 1938 ''Holiday''
* 1939 ''[[Only Angels Have Wings|Jen andělé mají křídla]]''
* 1939 ''In Name Only''
* 1939 ''Gunga Din''
* 1940 ''[[The Philadelphia Story|Příběh z Filadelfie]]''
* 1940 ''[[My Favorite Wife|Moje nejmilejší žena]]''
* 1940 ''The Howards of Virginia''
* 1940 ''[[His Girl Friday|Jeho dívka Pátek]]''
* 1941 ''[[
* 1941 ''[[Penny Serenade|Serenáda za úsměv]]''
* 1942 ''[[The Talk of the Town|Rozruch ve měste]]''
* 1942 ''Once Upon a Honeymoon''
* 1943 ''Mr. Lucky''
* 1943 ''[[Destination Tokyo|Směr Tokio]]''
* 1944 ''Once Upon a Time''
* 1944 ''[[None But the Lonely Heart|Nic než osamělé srdce]]''
* 1944 ''[[Arsenic and Old Lace|Jezinky a bezinky]]''
* 1946 '
* 1946 ''[[Notorious|Pověstný muž]]''
* 1946 ''Night and Day''
* 1947 ''The Bishop's Wife''
* 1947 ''The Bachelor and the Bobby-Soxer''
* 1948 ''[[Mr. Blandings Builds His Dream House|Vysněný dům pána Blandingse]]''
* 1948 ''Every Girl Should Be Married''
* 1949 ''I Was a Male War Bride''
* 1950 ''Crisis''
* 1951 ''[[People Will Talk|Lidé budou pomlouvat]]''
* 1951 ''Callaway Went Thataway''
* 1952 ''Room for One More''
* 1952 ''Monkey Business''
* 1953 ''Dream Wife''
* 1955 ''[[To Catch a Thief|Chyťte
* 1957 ''[[The Pride and the Passion|Pýcha a vášeň]]''
* 1957 ''
* 1957 ''[[An Affair to Remember|Nezapomenutelná láska]]''
* 1958 ''[[Indiscreet|Indiskrétní příběh]]''
* 1958 ''[[Houseboat|Hausbót]]''
* 1959 ''[[Operation Petticoat|Operace Spodnička]]''
* 1959 ''[[North to Northwest|Na sever severozápadní linkou]]''
* 1960 ''[[The Grass Is Greener|Tráva je zelenější]]''
* 1962 ''[[That Touch of Mink|Kouzlo norkové kožešiny]]''
* 1963 ''[[Charade|Šaráda]]''
* 1964 ''Father Goose''
* 1966 ''Walk Don't Run''
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
Řádek 145 ⟶ 217:
== Zdroj ==
* [http://www.csfd.cz/tvurce/
* [http://www.moviemania.sk/645-profil-symbol-elegancie-cary-grant.html| Moviemania]
* [http://www.encyklopedia.sme.sk/c/1233326/grant-cary.html#ixzz38GoVskKQ| Encyklopédia Sme]
{{DEFAULTSORT:Grant, Cary}}
| |||