Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
d preklepy
Riadok 10:
 
== Dejiny osídlenia ==
Územie Sibíri je osídlené už od stredného [[paleolit]]u. Spracovanie [[bronz]]u bolo známe afanasjevskejafanasievskej kultúre už v 3. tisícročí pred Kr. V 6. storočí vznikol v predhoriach [[Altaj]]a [[Turkický kaganát]]. Za [[Bajkalské jazero|Bajkalom]] vytvorili v 9. storočí štátny útvar [[Ujguri]]. V 13. storočí ovládli značnú časť Sibíri [[Mongoli]]. V tomto období sa v Tajnej kronike Mongolov, ktorú na priamy príkaz [[Džingischán]]a písal od roku [[1206]] Tatár Šigi-Chutuchu, je v literatúre prvý raz zmienka o Sibíri. Je tu spomínaný severný lesný národ Šibir. Obrovská Mongolská ríša sa postupne rozčlenila na [[Džagatajský ulus]] a [[Zlatá horda|Zlatú hordu]].
 
Po rozpade Zlatej hordy v 15. storočí vznikol na západnej časti územia [[Sibírsky chanát]]. Kusé správy o tomto území sa objavujú v ruských prameňoch od 11. storočia. Prvé výpravy za [[Ural]] sa uskutočnili v 15. storočí. Avšak až po vzniku silného a centralizovaného ruského štátneho útvaru sa začína systematický prienik [[Rusi|Rusov]] na Sibír. V roku [[1581]] si najala rodina Stroganovovcov [[kozáci|kozácky]] oddiel vedený atamanom [[Jermak Timofejevič|Jermakom]], ktorý prekročil Ural a napadol Sibírsky chanát. Hlavným stimulom bolo získavanie kožušín. Postupne sa zakladali opevnené osady a začal tu silnieť ruský vplyv.
 
V 17. storočí prebrala iniciatívu v prenikaní na východ ruská štátna správa. V roku [[1632]] bol založený [[Jakutsk]], bolo podrobené územie [[Jakuti|Jakutov]] a do polovice 17. storočia aj západné Buriatsko. Ovládnutie územia za [[Bajkalské jazero|Bajkalom]] a v povodí [[Amur (rieka)|Amuru]] bolo dokončené v 60. rokoch 17. storočia. Za vojakmi a obchodníkmi s kožušinami sem prenikali aj roľníci z centrálneho Ruska a okolo opevnených osád sa začínajú rozvíjať mestá. V 18. storočí sa ruská expanzia obrátila aj na juh Sibíri a miesto obchodu s kožušinami sa začína hľadať zlato, striebro a meď. Od 17. storočia začínajú osídľovať územie aj vyhnanci a to napríklad aj za nedovolené šňupaniešnupanie tabaku, veštenie, žobranie, alebo mlátenie koňa. Odhaduje sa, že len v 19. storočí ich bolo okolo milióna. V druhej polovici 19. storočia tu boli priaznivejšie podmienky pre podnikanie ako v západnom Rusku, vzniká tu veľa podnikov a kultúrnych inštitúcií. Z vojensko-strategických dôvodov sa začala v roku [[1891]] stavba [[Transsibírska magistrála|sibírskej železničnej magistrály,]] ktorá uľahčila obchod a príchod nových kolonistov. V [[20. storočie|20. storočí]] začala rozsiahla kolonizácia, ktorá sa sústreďovala do priemyselných centier a v okolí Transsibírskej magistrály.
 
Cez [[Ruská občianska vojna|ruskú občiansku vojnu]] kontrolovali niekoľko mesiacov okolie Transsibírskej magistrály [[Česko-slovenské légie|Československé légie]]. Ovládnutie Sibíri sovietskou mocou bolo ukončené obsadením [[Vladivostok]]u [[25. október|25. októbra]] [[1920]]. Počas existencie [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] tu bolo vybudovaných veľa priemyselných závodov využívajúcich bohaté zásoby nerastných surovín, v odľahlých oblastiach pracovali v pracovných táboroch zvaných [[Gulag (1930 – 1960)|gulagy]] milióny trestancov. Na väčšine územia sa zachovala pôvodná kultúra domorodého obyvateľstva. Napriek tomu, že socialistický režim previedol kolektivizáciu, dodnes sa tu zachovalo 26 malých národov rozdelených do šiestich veľkých jazykových skupín, ktoré sa sčasti vrátili k pôvodnému spôsobu života. V roku [[1974]] sa začala budovať [[Bajkalsko-amurská železničná magistrála]] sprístupňujúca odľahlé oblasti Sibíri.