Sibír: Rozdiel medzi revíziami

Územie Sibíri je osídlené už od stredného [[paleolit]]u. Spracovanie [[bronz]]u bolo známe afanasjevskejafanasievskej kultúre už v 3. tisícročí pred Kr. V 6. storočí vznikol v predhoriach [[Altaj]]a [[Turkický kaganát]]. Za [[Bajkalské jazero|Bajkalom]] vytvorili v 9. storočí štátny útvar [[Ujguri]]. V 13. storočí ovládli značnú časť Sibíri [[Mongoli]]. V tomto období sa v Tajnej kronike Mongolov, ktorú na priamy príkaz [[Džingischán]]a písal od roku [[1206]] Tatár Šigi-Chutuchu, je v literatúre prvý raz zmienka o Sibíri. Je tu spomínaný severný lesný národ Šibir. Obrovská Mongolská ríša sa postupne rozčlenila na [[Džagatajský ulus]] a [[Zlatá horda|Zlatú hordu]].

V 17. storočí prebrala iniciatívu v prenikaní na východ ruská štátna správa. V roku [[1632]] bol založený [[Jakutsk]], bolo podrobené územie [[Jakuti|Jakutov]] a do polovice 17. storočia aj západné Buriatsko. Ovládnutie územia za [[Bajkalské jazero|Bajkalom]] a v povodí [[Amur (rieka)|Amuru]] bolo dokončené v 60. rokoch 17. storočia. Za vojakmi a obchodníkmi s kožušinami sem prenikali aj roľníci z centrálneho Ruska a okolo opevnených osád sa začínajú rozvíjať mestá. V 18. storočí sa ruská expanzia obrátila aj na juh Sibíri a miesto obchodu s kožušinami sa začína hľadať zlato, striebro a meď. Od 17. storočia začínajú osídľovať územie aj vyhnanci a to napríklad aj za nedovolené šňupaniešnupanie tabaku, veštenie, žobranie, alebo mlátenie koňa. Odhaduje sa, že len v 19. storočí ich bolo okolo milióna. V druhej polovici 19. storočia tu boli priaznivejšie podmienky pre podnikanie ako v západnom Rusku, vzniká tu veľa podnikov a kultúrnych inštitúcií. Z vojensko-strategických dôvodov sa začala v roku [[1891]] stavba [[Transsibírska magistrála|sibírskej železničnej magistrály,]] ktorá uľahčila obchod a príchod nových kolonistov. V [[20. storočie|20. storočí]] začala rozsiahla kolonizácia, ktorá sa sústreďovala do priemyselných centier a v okolí Transsibírskej magistrály.